Slovensko dlhodobo zaostáva v prevencii, ktorá je najúčinnejšia pri znižovaní úmrtnosti na onkologické ochorenia. V roku 2021 vstúpila do platnosti legislatíva, ktorá počíta s národným skríningovým registrom, ten ale podľa NKÚ nie je plne funkčný. Odborníci na Slovensku tak v 21. storočí stále nemajú k dispozícii komplexné dáta, na základe ktorých by nastavovali preventívne skríningové programy či vyhodnocovali ich účinnosť.
Na základe kontrolných zistení Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR preto navrhuje parlamentnému zdravotníckemu výboru zaviazať Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, aby mu predložilo akčný plán využívania skríningového registra, ako aj vybudovať strategické Národné onkologické skríningové centrum s jednoznačným legislatívnym ukotvením a kompetenciami.
Programy na skríning karcinómu hrubého čreva
Kontrolóri z NKÚ preverovali existujúce preventívne programy na skríning karcinómu hrubého čreva, ktorého prvá fáza bola spustená ešte v roku 2019. Jeho hlavným cieľom je včasné zachytenie ochorenia v potenciálne vyliečiteľnom štádiu a znížiť úmrtnosť.
Rakovine podľahne na Slovensku o 2 500 pacientov viac ako v celej EÚ, životy im môže zachrániť umelá inteligencia
V roku 2023 absolvovalo test na okultné krvácanie v stolici v skupine 50 až 75 rokov 52 % osôb. Pozitívom testovania je, že od jeho začiatku stúpa počet testovaných osôb, na výrazné zníženie úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva je ale potrebná účasť na úrovni 65 až 70 % osôb z rizikovej vekovej skupiny.
Včasná diagnóza znižuje náklady na liečbu pacienta
„Pre chýbajúce dáta je u nás nastavovanie štátnej zdravotnej politiky v oblasti prevencie viac na úrovni veštenia, ako faktov. Mnohým úmrtiam by sme vedeli predísť včasným zachytením diagnózy a nastavením pravidiel prevencie, ktoré by vychádzali z komplexných i reálnych údajov,“ zdôraznil predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy s tým, že každý by si mal uvedomiť dôležitosť prevencie.
Zároveň upozornil, že včasná diagnóza znižuje náklady na liečbu pacienta. Ministerstvo zdravotníctva by podľa národných kontrolórov malo každoročne vyhodnotiť jednotlivé programy preventívnych prehliadok a porovnať ich počet s počtom novo zachytených prípadov karcinómov a výškou nákladov pri včasnom, respektíve neskorom zachytení ochorenia.
Financie na prevenciu
Prevenciou zdravia sa na Slovensku zaoberá viacero inštitúcií. Na túto agendu dostávajú financie, ktoré sú rozdelené do rôznych programov. Až v štatistikách za rok 2022 sú ako financie na prevenciu vykazované aj prostriedky pre ambulantný sektor účelovo nasmerované na preventívne lekárske prehliadky.
Ministerstvo zdravotníctva nedostatočne monitorovalo mobilné odberové miesta, NKÚ upozorňuje na problémy vo financovaní
„Z údajov Eurostatu vyplýva, že v rokoch 2017 až 2022 dalo Slovensko na prevenciu v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky najmenej, a to v priemere iba 1,21 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo. Najvyššia suma bolo vykázaná v roku 2022, a to 173 miliónov eur,“ približuje šéf národných kontrolórov.
Inštitúcie zaoberajúce sa prevenciou zdravia
V primárnej prevencii a osvete zdravého životného štýlu má významné postavenie Úrad verejného zdravotníctva a jeho regionálne pobočky. Tie získali v rokoch 2017 až 2023 na všeobecný program prevencie a ochrany zdravia takmer 382 miliónov eur.
V súvislosti s narastajúcim počtom onkologických ochorení bol v roku 2018 zriadený Národný onkologický inštitút, ktorý sa má venovať aj prevencii a skríningu. Za sledované obdobie získal tri milióny eur na akčné plány národného onkologického programu. Zdravotné poisťovne zaplatili v rokoch 2017 až 2023 za preventívne prehliadky dospelých u všeobecných lekárov viac ako 120 miliónov eur.
Preventívne prehliadky u všeobecného lekára
Počet preventívnych prehliadok má v ostatných rokoch rastúcu tendenciu, mierny pokles bol len v roku 2020, a to aj z dôvodu pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. V roku 2023 absolvoval preventívnu prehliadku u všeobecného lekára pre dospelých každý tretí občan, ktorý na to mal v danom roku nárok.
Štát dal na MOM-ky stámilióny eur, kontrolóri teraz odhalili nedostatky v ich riadení
Cieľom zadefinovaným v strategických dokumentoch štátu je, aby v roku 2030 absolvovalo prevenciu u všeobecného lekára aspoň 60 % dospelých. V roku 2023 rezort zdravotníctva nepostupoval podľa zistení NKÚ v súlade s akčnými plánmi a nezabezpečil celú sumu na aktivity mimovládnych organizácií, ktoré šíria osvety skríningu onkologických ochorení.
„Podporu aktívneho zapojenia tretieho sektora možno považovať za účelne a efektívne vynaložené prostriedky na prevenciu, vďaka ktorej vieme predchádzať vážnym zdravotným problémom občanov, ktoré majú zásadný dopad na štátny rozpočet aj verejné zdroje v zdravotníctve,“ uzavrel Národný kontrolný úrad.
