Kým výdavky na zdravotníctvo na Slovensku dosahujú 8,2 % z hrubého domáceho produktu, v Európskej únii je to priemerne 10,1 %. Slovenské výdavky v tejto oblasti sú zároveň vyššie ako v ostatných krajinách V4. Vyplýva to z výsledkov analýz v správe Európskej komisie o systémoch zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a fiškálnej udržateľnosti.
Výdavky na zdravotníctvo na Slovensku s podielom 8,2 % z hrubého domáceho produktu (HDP) sú pod priemerom Európskej únie, kde predstavujú 10,1 % na výkonnosti ekonomiky. Zároveň sú však vyššie ako v ostatných krajinách V4 – v Maďarsku výdavky v tejto oblasti predstavujú 8,1 %, v Českej republike 7,2 % a v Poľsku 6,7 % z HDP. Vyplýva to z výsledkov analýz publikovaných v piatok v správe Európskej komisie (EK) o systémoch zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a fiškálnej udržateľnosti.
Z hľadiska zdravotného stavu zaostávame
V porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ Slovensko mierne zaostáva z hľadiska zdravotného stavu svojho obyvateľstva, a to najmä vplyvom nižšej očakávanej dĺžky života v priemere k EÚ, ako aj mierne vyššieho počtu úmrtí, ktorým sa dalo predísť a vyššej úmrtnosti detí v porovnaní s ostatnými členskými štátmi.
Správa tiež uvádza, že Slovensko má zároveň výrazne nižší počet všeobecných lekárov na stotisíc obyvateľov ako je priemer EÚ. Kým na Slovensku pripadalo v roku 2007 na stotisíc obyvateľov 42 všeobecných lekárov, v EÚ je to v priemere až 78,3.
Odporúčania pre SR v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti
Správa zároveň obsahuje odporúčania pre Slovensko v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, vrátane zvyšovania efektívnosti verejných financií v tejto oblasti, ako aj zabezpečenia vyvážených rozpočtov nemocníc cez efektívne nakladanie so zdrojmi, sprísnenia rozpočtových obmedzení a dohľadu nad verejným obstarávaním, či plného zavedenia a rozšírenia pilotného projektu elektronického zdravotníctva.
Európska komisia v správe pomenúva hlavné výzvy v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti v EÚ a zároveň uvádza možnosti zlepšenia fiškálnej udržateľnosti výdavkov na verejné zdravotníctvo. Správu pripravilo Generálne riaditeľstvo pre hospodárske a finančné záležitosti spolu s výborom pre hospodársku politiku.
Predpokladá sa rast dĺžky života
Výdavky na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť v poslednom desaťročí vzrástli vo všetkých členských štátoch EÚ. Zatiaľ čo v roku 1990 predstavovali výdavky štátov na zdravie približne 5,8 % HDP, v roku 2015 to už bolo 8,7 % a predpokladá sa, že do roku 2060 tento podiel ešte stúpne na 12,6 % z HDP.
Toto číslo úzko súvisí s predpokladanou dĺžkou života, ktorá by vplyvom demografických zmien a vyspelejších technológií mala vzrásť zo súčasných 83,1 rokov u žien (na Slovensku 80,1 rokov) a 77,6 rokov u mužov (na Slovensku 72,9 rokov) v roku 2013 na 89,1 rokov u žien a 84 rokov u mužov v roku 2060. To bude mať za následok výrazný nárast podielu seniorov na celkovej populácii.
Nákladová efektívnosť je podľa správy mimoriadne dôležitá na dosiahnutie dvojitého cieľa fiškálnej udržateľnosti a prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Správa sa tiež zaoberá otázkou jednotlivých spôsobov zlepšenia nákladovej efektívnosti systémov zdravotnej starostlivosti v každom členskom štáte EÚ a bude prerokovaná v rámci euroskupiny a Rady Ecofin na budúci týždeň.
