Komora sestier však upozorňuje na to, že takéto financovanie slovenského zdravotníctva nie je zdravé, pretože buď značí o tom, že kompetentní nevedia správne hospodáriť, alebo dostávajú málo finančných zdrojov.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) víta rozhodnutie parlamentného výboru pre zdravotníctvo, ktorý schválil dofinancovanie zdravotníctva v tomto roku vo výške 100 mil. eur cez vyššie zdravotné odvody za poistencov štátu. Komora však zároveň upozorňuje na to, že takéto financovanie slovenského zdravotníctva nie je zdravé, pretože buď značí o tom, že kompetentní nevedia správne hospodáriť, alebo dostávajú málo finančných zdrojov.
Ministerstvo zdravotníctva SR v novele zákona pôvodne navrhovalo, aby sadzba za poistencov štátu posledné dva mesiace v roku 2017 vzrástla z 3,78 na 4,73 percenta z vymeriavacieho základu, aby sa mohlo do sektora zdravotníctva dostať 50 miliónov eur.
„Dofinancovanie zdravotníckeho rozpočtu sa stalo už takmer pravidlom, čo svedčí o zlom rozpočtovaní, respektíve o fakte, že zdravotníctvo si žiada viac prostriedkov, ako je vláda ochotná doňho naliať. Do istej miery to má za cieľ držať poskytovateľov v neistote a nútiť tak znižovať výdavky, avšak v konečnom dôsledku sa aj tak pristúpi k navýšeniu prostriedkov, pretože poskytovatelia avizujú platobnú neschopnosť a hrozbu prepúšťania zamestnancov už aj tak ich poddimenzovaného počtu,“ konštatovala prezidentka SKSaPA Iveta Lazorová.
Každý rok sa opakuje podobný scenár
Prezidentka komory tiež upozornila, že podobný scenár sa každý rok opakuje, pretože Asociácia nemocníc Slovenska každý rok vydáva takmer identické vyjadrenie týkajúce sa nedostatku zdrojov na platy zamestnancov a vláda tak pravidelne pristupuje k opatreniu, ktoré načas zažehná nedostatok zdrojov. „Napríklad v roku 2015 musela vláda umelo dvíhať percento za poistencov štátu zo 4,16 na 5,85 v posledných dvoch mesiacoch roka, podobne tomu bolo aj v minulom roku,“ dodala Lazorová.
Šéfka komory pripomína, že Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) pri svojej kontrole v zdravotníckych zariadeniach vyčíslil, že z každých 122,59 eur, ktoré vykážu poskytovatelia, zdravotné poisťovne zaplatia len 100 eur, čo dlhodobo vytvára dlh zdravotníckych zariadení.
Ako ďalej uviedla Lazorová, NKÚ rovnako avizoval možné trestné oznámenia za porušovanie verejnej súťaže, či za netransparentné obstarávania tovarov a služieb. Niektoré kontrolované štátne nemocnice totiž uzatvorili koncesné zmluvy v rozpore so zákonom, a to aj preto, že nemali na takýto krok súhlas Vlády SR.
Nemocnice pred uzatváraním nových zmlúv nemali podľa SKSaPA vypracované analýzy uskutočniteľnosti, ktoré by preukázali lepšiu hospodárnosť a efektívnosť využitia verejných zdrojov prostredníctvom externého dodávateľa. Jednou z príčin, prečo nemocnice dosahujú zlý hospodársky výsledok, môže byť podľa komory aj fakt, že ziskové pracoviská boli odštátnené bez toho, aby bola spracovaná dôsledná ekonomická analýza takéhoto kroku.
„Bohužiaľ, musíme konštatovať, že niektorí doterajší štatutári, ktorých sa výsledky kontrol priamo dotýkajú, stále sedia na svojich stoličkách aj po vyhlásení konkurzov na obsadenie pozícií riaditeľov nemocníc. Verejnosť nemá informácie o tom, ako sa výsledky kontrol premietli do zmien v hospodárení niektorých nemocníc, či o konkrétnych trestných podaniach,“ uzavrela Lazorová.
