Slovenskí pediatri sa pridávajú k podpore poslaneckého návrhu členov Výboru NR SR pre zdravotníctvo s cieľom obmedziť dostupnosť príchutí v nikotínových výrobkov.
Poslanci Vladimír Baláž, Jozef Ježík a Jozef Valocký navrhujú zakázať rôzne ovocné, kolové a sladkasté príchute a ponechať iba tie, ktoré oslovujú dospelých fajčiarov, teda príchuť tabaku, mäty a mentolu. Okrem toho navrhujú zakázať jednorazové elektronické cigarety.
Skutočný problém
„Ako prezident Slovenskej pediatrickej spoločnosti, ale aj ako člen Prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti a ako pediater, ktorý sa takmer 40 rokov venuje aj problematike respiračných ochorení, tento návrh hodnotím vysoko pozitívne,“ uviedol pre agentúru SITA Milan Kuchta, ktorý pôsobí aj na Klinike detí a dorastu Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a na Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach.
Príchute v nikotínových výrobkoch podporujú vznik závislosti už v rannom veku, ich zákaz podporujem, hovorí v rozhovore hlavná kapacita slovenskej pľúcnej medicíny
„Pri hospitalizáciách, či ambulantných vyšetreniach detí a mladistvých, pri odoberaní anamnézy, sa vo zvýšenej miere stretávame s údajom o fajčení elektronických cigariet a používaní nikotínových vrecúšok deťmi. Niekedy to ani nepovažujú za škodlivé, takže to predstavuje skutočný problém a to nielen zdravotný, ale aj ekonomicko-sociálny,“ upozorňuje Kuchta.
Marketing výrobcov
Ponuka rôznych príchutí, dizajn a marketing výrobcov podľa neho súvisia s „reklamou“ a sú zamerané na zvyšovanie atraktivity nikotínových a podobných výrobkov s cieľom vytvárania ziskov. Neberú pritom do úvahy zdravotné riziká a následky používania týchto výrobkov.
Z mnohých výskumov je známe, že vysoké percento konzumentov týchto výrobkov, často „zo zvedavosti“, „skúšania nového“, „zapadnutie do komunity“, sa neskôr stáva pravidelnými konzumentami a fajčiarmi, pripomína Kuchta.
Prezident slovenských pneumológov plne podporuje návrh poslancov zakázať príchute v e-cigaretách a nikotínových vrecúškach
Návrh poslancov podľa neho zapadá do preventívnych opatrení v pediatrii a verejnom zdravotníctve, návrh preto jednoznačne podporuje.
„Ak začne fajčiť človek v dospelom veku, negatívne faktory pôsobia na jeho organizmus určité obdobie. Pôsobia však už na pomerne stabilný a vyvinutý organizmus. Ak sa však s fajčením a užívaním obdobných látok začne už v detskom či adolescentnom veku, môžu škodliviny negatívne pôsobiť na tento organizmus dlhšiu dobu a najmä v období, kedy napríklad prebiehajú hormonálne zmeny (puberta), je pomerne vysoký rastový špurt,“ vysvetľuje s tým, že závislosť na nikotíne potom „oberá“ dieťa a dospievajúceho o čas, ktorý by mohol venovať pozitívnym aktivitám, ako šport, či štúdium.
Problematika pasívneho fajčenia u detí
Ako ďalej upozorňuje, dlhodobé používanie nikotínu tiež môže viesť k rôznym zdravotným problémom, ako je zhoršenie duševného zdravia, znížená imunitná funkcia a iné chronické ochorenia.
„Už pred zhruba 30 rokmi som sa vedecky a odborne venoval aj problematike pasívneho fajčenia u detí. Teda „len“ vdychovaniu splodín fajčenia deťmi a dospievajúcimi a výsledky svedčili pre jeho významné negatívne zdravotné dôsledky, aj pri takejto „neaktívnej“ forme fajčenia. Z rizík to bolo napríklad zvýšené riziko SIDS (náhlych úmrtí u dojčiat), častejší výskyt alergických reakcii, chronického kašľa, aktivácie astmatických záchvatov,“ konštatuje.
Vyjadril sa tiež k rizikám plynúcich z konzumácie veľkého množstva nikotínu v týchto výrobkoch. Ako uvádza, nikotín spĺňa štandardné kritériá definície drogy. Fajčenie zvyšuje srdcovú frekvenciu, zvyšuje amplitúdu kontrakcií srdcového svalu tým, že uvoľňuje adrenalín a noradrenalín.
Predávkovanie nikotínom
Vstrebávanie nikotínu z pľúc do krvi je veľmi rýchle. Už po siedmich až pätnástich sekundách fajčenia je ho možno dokázať v krvi a teda jeho účinok na srdce, mozog a cievny systém je prakticky okamžitý. Nikotín tiež znižuje silu kontrakcií žalúdka a spôsobuje vracanie.
Pri predávkovaní nikotínom alebo pri pravidelnom používaní produktov s vysokou koncentráciou nikotínu sa tieto účinky určite prejavia.
„Nikotín obsiahnutý v e-cigaretách je stimulant nervového systému, ktorý môže ovplyvniť cyklus spánku a prebúdzania a podieľa sa na znižovaní fázy „hlbokého, ozdravného“ spánku. Nekvalitný spánok (plytký, s častým prebúdzaním) má určite dlhodobé následky na ďalšie kognitívne a behaviorálne funkcie aj počas dňa a v pracovnej a študijnej činnosti. Je preto prirodzené, že tieto príznaky sa vo zvýšenej miere vyskytujú u užívateľov tabakových výrobkov aj e-cigariet,“ dodáva Kuchta.
Príchute robia výrobky atraktívnejšími
Návrh poslancov zdravotného výboru podporuje aj hlavná kapacita slovenskej pľúcnej medicíny, docent Ivan Solovič. Ponuka rôznych príchutí, dizajn a marketing výrobcov podľa neho jednoznačne prispievajú k zvyšovaniu atraktivity nikotínových výrobkov z pohľadu mladistvých.
„Príchute, ktoré sú lákavé (napríklad ovocné alebo sladké), môžu spôsobiť, že sa výrobky stanú atraktívnejšie pre deti a adolescentov, čo zvyšuje riziko začatia užívania nikotínu v mladom veku. Týmto spôsobom môžu príchute podporiť závislosť na nikotíne už v ranom veku. Príklad z Českej republiky ukazuje, že až 61,5 % užívateľov vo veku 15 až 24 rokov siaha po výrobkoch práve kvôli príchutiam.“
Návrh poslancov vníma ako preventívnu stratégiu, ktorá je zameraná na minimalizáciu rizika vzniku novej generácie fajčiarov. Nebránil by sa ani tvrdším opatreniam, ako napríklad zákazu všetkých príchutí, alebo zákazu celej kategórie „vapingu„.
„Pracujem v praxi 34. rok a hlavne v posledných rokoch sa stretávam s problémom fajčenia aj u pacientov, ktorých preberám od detských pneumológov. Fajčenie elektronických cigariet a používanie nikotínových vrecúšok deťmi je skutočný problém. Nezabúdajme, že takmer každý z nás má v rodine alebo medzi priateľmi niekoho, kto tieto produkty našiel vo vrecku svojich detí,“ upozorňuje docent Solovič.
Popcornové pľúca
Ako ďalej upozorňuje, príchute, ktoré sú pridávané do elektronických cigariet a iných nikotínových výrobkov, môžu zvyšovať riziká spojené s ich užívaním. Tieto príchute, dosahované pomocou rôznych chemických látok, môžu mať podľa neho hneď niekoľko negatívnych účinkov.
„Niektoré chemikálie používané na výrobu príchutí môžu byť toxické, najmä keď sa zahrievajú na vysoké teploty, čo je bežné pri používaní elektronických cigariet. Napríklad látky ako diacetyl sa ukázali škodlivé pre pľúca a môžu spôsobiť ochorenie nazývané ‚popcornové pľúca‘.“
Inhalovanie niektorých chemických príchutí môže podľa neho poškodiť pľúca a dýchacie cesty, a to aj v prípade, že tieto príchute neobsahujú nikotín.
Docent Solovič očakáva, že Európska komisia v krátkom čase predloží návrh na riešenie tohto problému na celoeurópskej úrovni, podobne ako v prípade cigariet a iných tabakových výrobkov. „Avšak už teraz by sme nemali čakať, aby sa tieto produkty naďalej šírili medzi mladistvými,“ dodal Solovič.
