Nesystémovosť, nestabilita, či zbytočné šetrenie na poistencoch. Aj takto hodnotia neustále úpravy sadzby za poistencov štátu zástupcovia sektoru zdravotníctva. Stalo sa akýmsi trendom, že v priebehu roka sa podľa potrieb znižuje, prípadne na posledné dva mesiace v roku zvyšuje, poistné, ktoré za svojich poistencov platí štát.
Prezident SR Andrej Kiska podpísal nedávno novelu zákona o zdravotnom poistení. Novelou sa sadzba za poistencov štátu od 1. novembra do konca tohto roka zvýšila na 5,67 %. Do zdravotníctva sa tak ešte v tomto roku dostane 100 miliónov eur. Novela pôvodne predpokladala nárast sadzby zo súčasných 3,78 % na 4,73 %.
Zdravotné poisťovne chcú stabilitu
Zdravotným poisťovniam sa nepozdávajú neustále úpravy sadzby za poistencov štátu v priebehu roka. „Podľa mňa je to v neprospech celého zdravotníctva. Za posledných päť rokov sa tu extrémne rozmohlo dofinancovávanie v priebehu roka,“ povedal na konferencii Zdravotnícky manažment, organizovanej týždenníkom Trend, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan.
Ideálny scenár by podľa neho bol, keby boli parametre zafixované napríklad na tri roky. „Toto stále dofinancovávanie považujem za veľmi nesprávne,“ dodal.
Podľa generálneho riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Miroslava Kočana sa zdravotné poisťovne zhodli v tom, že pre systém je najdôležitejšia stabilita.
„To znamená nerobiť každý rok na konci roka diskusiu, koľko peňazí ešte chýba, ale zostaviť ten rozpočet tak, aby si všetky poisťovne vedeli nastaviť svoje očakávania a aj svoje zmluvné vzťahy,“ povedal.
Dalo by sa aj viac
Kočan tiež zdôraznil, že v ostatných rokoch sa roztvárajú nožnice medzi príjmami za poistencov štátu a ekonomicky aktívnymi obyvateľmi. „Ten rozdiel je väčší a väčší aj s tou znižujúcou sa sadzbou. Možno je to legitímna stratégia vlády, ale je to istým spôsobom hrozba pre zdravotníctvo,“ poznamenal.
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ poisťovne Union Michal Špaňár podporil ostatných šéfov poisťovní.
„Stabilita je principiálnym prvkom. Ťažko sa čokoľvek plánuje, keď nie je do poslednej chvíle jasné, koľko celkovo dorazí do zdravotníctva peňazí. Na druhej strane treba veľmi jasne povedať, že ten systém je nedofinancovaný, potrebuje ďalšie prostriedky. Veríme, že ten odvod (za poistencov štátu – pozn. redakcie) sa bude zvyšovať, nie udržiavať, či nedajbože znižovať,“ povedal.
Podľa INEKO neexistuje ideálna sadzba
Ideálna sadzba za poistencov štátu neexistuje. Uviedol to pre portál vZdravotnictve.sk analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar.
„Je to technické číslo, premenná, ktorá sa odvíja aj od (ne)zamestnanosti a výšky zdrojov vybratých od ekonomicky aktívnych občanov vo forme odvodov. Dôležité sú celkové verejné zdroje v zdravotníctve. Ak by sa sadzba nemenila, mohlo by to v určitej konštelácii, napríklad v kríze, znamenať aj zníženie celkových zdrojov do zdravotníctva. To si málokto uvedomuje,“ poznamenal Zachar.
To, že celý sektor nevie do poslednej chvíle, s akým objemom prostriedkov môže počítať podľa Zachara určite neprispieva k predvídateľnosti, a tým pádom sťažuje všetkým tvorbu rozpočtov, finančných plánov a modelov.
„Oveľa ťažšie sa dajú naplánovať investície, keďže racionálne hospodáriace subjekty musia rátať aj s variantom, že na konci roka nepríde k „dofinancovaniu“ sektora, respektíve nie je jasná jeho výška,“ dodal.
Za väčší problém však analytik považuje, keď vláda, ministerstvo zdravotníctva či politici v parlamente prijímajú zákony a opatrenia, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady, ale nepremietnu ich do vyššieho rozpočtu. „Takto potom vzniká dlh,“ objasnil.
AOPP nevidí dôvod na šetrenie na platbách za poistencov štátu
Na nedostatočné zdroje v rezorte upozorňuje dlhodobo aj Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP).
„Nemilo nás prekvapila správa, že sa sadzba za poistencov štátu má budúci rok opäť znížiť. Nevidíme dôvod, aby štát na platbách za svojich poistencov neustále šetril a peniaze sa vykrývali len zo zvýšených odvodov na zdravotné poistenie od ekonomicky aktívnych ľudí,“ reagovala prezidentka AOPP Mária Lévyová
Podľa šéfky asociácie si treba uvedomiť, že Slovensko má takmer tri milióny poistencov štátu a ich počet sa neustále zvyšuje, vzhľadom aj na starnutie populácie, je ich viac ako ekonomicky aktívnych ľudí.
„Platba za poistencov štátu je dlhodobo pod úrovňou aj minimálnych odvodov živnostníkov a samoplatcov, pričom zdravotná starostlivosť o týchto poistencov je nákladná, keďže ide najmä o deti a dôchodcov,“ vysvetlila Lévyová.
Aspoň 5 %
Určite aj systematické vyriešenie platby za poistencov štátu by podľa prezidentky prinieslo dosť zdrojov, a teda nebolo by treba každý rok dofinancovávať.
Ako poznamenala, ekonomicky aktívni poistenci majú isté očakávania v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, stále však nevedia, na čo majú nárok, a čo si už musia zaplatiť.
Podľa šéfky AOPP by štát mal dlhodobo prehodnotiť svoju výšku príspevku za poistencov štátu, ktorá je veľmi nízka, a stanoviť ju aspoň na 5 % z vymeriavacieho základu.
Asociácia na ochranu práv pacientov SR bola už v minulosti signatárom memoranda za 5-percentné odvody za poistencov štátu.
„Podporili ho nielen pacienti, ale takmer všetky organizácie v zdravotníctve, pretože ide o reálnu sumu, ktorá by mohla prispieť k finančnej stabilizácii v zdravotníctve a k skvalitňovaniu zdravotnej starostlivosti,“ dodala Lévyová.
ZAP: Štát nepracuje na zásadných zmenách
Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) vníma neustále zmeny sadzby za poistencov štátu ako nesystémové kroky, ktoré hovoria o tom, že štát sa snaží v zdravotníctve nepracovať na zásadných zmenách, ale robí reformu, ktorá na to, aby bola úspešná, vyžaduje uvoľnenie zdrojov navyše.
Do systému sa dávajú podľa zväzu dodatočné zdroje len za účelom zabezpečenia prežitia tohto systému. „To nie je správny prístup a postup kompetentných orgánov. Svedčí to aj o tom, že zdravotníctvo je prioritou len predvolebných sľubov, ale nie je prioritou pri zásadných zmenách nášho slabo fungujúceho zdravotníckeho systému,“ zhrnuli zástupcovia zväzu.
Optimálnu výšku sadzby za poistencov štátu by mali vypočítať štatistici a analytici, ale podľa ZAP-u by mala byť taká, aby sa neriešili len základné a najpálčivejšie problémy slovenského zdravotníctva, ale aby bolo na rozvoj ako i opravu a výstavbu nových zdravotníckych zariadení.
„Podľa našich odhadov by mala byť niekde na úrovni 5 % a viac,“ dodali zástupcovia zväzu.
