Komora sestier upozorňuje na to, že väčšina sestier a pôrodných asistentiek zapojených do hromadných výpovedí v skutočnosti nechcela odísť z nemocníc.Chceli poukázať na zlú situáciu v slovenskom zdravotníctve.
Vedenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana aj pol roka od hromadných výpovedí tvrdošijne odmieta zamestnať späť desiatky sestier, ktoré by sa do nemocnice chceli vrátiť. Upozornila na to v pondelok Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA).
Ako sa ďalej uvádza v stanovisku, väčšina sestier a pôrodných asistentiek zapojených do hromadných výpovedí sa vrátila späť na svoje pracoviská, alebo si našli miesto v iných zdravotníckych zariadeniach na Slovensku, respektíve odišli do zahraničia, do dôchodku alebo na materskú dovolenku.
V Žiline a v Prešove sa situácia nevrátila do normálu
„Žiaľ, registrujeme desiatky sestier, ktoré by sa chceli vrátiť z rodinných dôvodov do FNsP J. A. Reimana a vedenie ich dlhodobo odmieta zamestnať napriek tomu, že máme indície, že by táto nemocnica potrebovala kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov,“ konštatovala prezidentka SK SaPA. Iveta Lazorová.
Podľa jej informácií vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline a Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana situácia stále nie je v takom režime ako pred hromadnými výpoveďami.
Riaditelia a námestníčky pre ošetrovateľstvo v uvedených nemocniciach sa podľa Lazorovej nedostatok sestier a pôrodných asistentiek snažili a stále snažia riešiť zamestnávaním nekvalifikovaných zamestnancov, čo spôsobuje podľa šéfky komory zníženie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov.
Ministerstvo podceňuje kontrolu
Ministerstvo zdravotníctva SR ako nadriadený orgán podľa člena Rady a riaditeľa kancelárie SK SaPA Milana Laurinca dlhodobo zanedbáva a podceňuje kontrolu dostatočného počtu a skladby personálu.
Výsledkom je poddimenzovanie počtov personálu, nadmerné zaťažovanie personálu, syndróm vyhorenia, a aj to je jeden z dôvodov odchodu sestier a pôrodných asistentiek zo zdravotníctva, tvrdí Laurinc.
SK SaPA poukazuje na fakt, že v súčasnosti na Slovensku pripadá 5,75 sestry na tisíc obyvateľov, pričom priemer EÚ je 8,7 sestry na tisíc obyvateľov.
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v slovenskom zdravotníctve v roku 2014 pracovalo 31 166 sestier. „V prípade, že by sme sa chceli dostať s počtom sestier a pôrodných asistentiek na priemer EÚ, t. j. 8,7 sestry na tisíc obyvateľov, malo by v systéme pracovať 46 980 sestier. Už teraz nám na Slovensku chýba viac ako 12 tisíc sestier, pričom vývoj v počte sestier a pôrodných asistentiek je dlhodobo nepriaznivý,“ poukázali zástupcovia sestier.
Sestry z nemocníc odísť nechceli
Komora opätovne upozorňuje na to, že väčšina sestier a pôrodných asistentiek zapojených do hromadných výpovedí v skutočnosti nechcela odísť z nemocníc.
Lazorová zdôrazňuje, že sestry a pôrodné asistentky chceli v prvom rade upozorniť na zlú situáciu v slovenskom zdravotníctve a donútiť politikov, aby sa vážne zaoberali zmenou riadenia zdravotníctva a nastavili systém tak, aby fungoval efektívne nielen pre pacientov, ale aj pre zdravotníkov.
„A za to si treba tieto sestry vážiť, lebo aj za cenu osobných a profesionálnych strát urobili krok, ktorým prišli o prácu, istoty a rodinnú pohodu,“ dodala Lazorová.
Bývalý minister zdravotníctva Viliam Čislák sa podľa prezidentky snažil situáciu zľahčovať a zavádzal verejnosť nepravdivými informáciami o výške platov sestier, ako aj dobrom fungovaní nemocníc, kde sa sestry do výpovedí zapojili.
„Zdravotníctvo prezentoval ako rezort, v ktorom všetko funguje. Z objektívnych štatistických ukazovateľov domácich aj medzinárodných zdrojov je pritom zrejmé, že slovenské zdravotníctvo vykazuje nízku kvalitu a efektivitu vzhľadom na finančné zdroje, ktoré doňho nalievame,“ uzavrela Lazorová.
