Poslankyňa Národnej rady SR (Boris Kollár – Sme rodina)
Holokaust slovenského zdravotníctva
- opravené 6. júna 12:30
Politické hnutie SME RODINA – Boris Kollár so znepokojením berie na vedomie zdrvujúcu správu o katastrofálnom hospodárení našej najväčšej zdravotnej poisťovne – VšZP.
Znepokojenie je o to väčšie, pretože bývalý minister financií, pán Kažimír s nadšením predstavoval rozpočet pre zdravotníctvo s údajne najväčším balíkom v histórii, aký slovenské zdravotníctvo dostane.
Neubehol ani rok o nadšenej prezentácie rozpočtu pre zdravotníctvo a máme VšZP skoro v nútenej správe. Inak tomu ani nemohlo byť, keďže platby za poistenca štátu (a tým máme na mysli nezaopatrené dieťa, dôchodcov, ZŤP, atď.) pán minister nastavil na hodnotu 3,22% z vymeriavacieho základu. Na porovnanie, pracujúci človek prispieva na slovenské zdravotníctvo 14% z vymeriavacieho základu.
Touto znevýhodnenou diskrepanciou pracujúceho človeka, ktorý raz nebodaj bude potrebovať zdravotnú starostlivosť spôsobuje náš štát, postupný, ale istý holokaust na vlastných občanoch.
Štát porušuje vlastné zákony
Nerozumieme skutočnosti, keď podľa zákona o zdravotnom poistení 580/2004 v aktuálnom znení §12 ods.1 f) sadzba poistného je pre štát 4% z vymeriavacieho základu a štát jednoducho porušuje vlastné zákony. A nič sa nedeje. Ako k tomu príde občan, keď on musí dodržovať zákony a štát nie?
Máme jasný smer nedofinancovaného zdravotníctva: štát nefinancuje zdravotníctvo v dostatočnej a potrebnej miere, poisťovne nemajú peniaze na úhradu aspoň oprávnených nákladov nemocníc a ambulancií.
VšZP sa so svojim poistným kmeňom dostáva do neudržateľného dlhu a hrozí jej nútená správa.
Zdravotnícke zariadenia vykazujú stúpajúce dlhy napriek nesystémovým opäť nedostatočným dofinancovaním, chátra zdravotníctvo a predseda parlamentu Andrej Danko si robí PR v podobe rozdávania peňazí z cudzej peňaženky svojimi sociálnymi a rekreačnými poukazmi, ktoré vrážajú povestný smrteľný klin do rakvy našich nemocníc.
Na konci nesprávne smerovanej cesty máme zdravotníkov, ktorí nedokážu poskytovať kvalitnú zdravotnícku starostlivosť. A občan je na nich nahnevaný.
Premiér sa tvári, že sa nič nedeje
Na príklade nedostatočného financovania môžeme uviesť našu najväčšiu a najzadlženejšiu Univerzitnú nemocnicu v Bratislave, ktorá je porovnateľná s Fakultnou nemocnicou v Motole v Prahe. Výnosy FN Motol z roku 2017 boli na úrovni 333,18 mil. EUR, kým výnosy UNB boli len 174,9 mil. EUR a to dokonca pri menších nákladoch o 100 mil. EUR ako nemocnica v Prahe. Niet čo dodať.
Premiér Pellegrini sa tvári, že sa nič nedeje a vyhráža sa, že ak sa štát nedohodne s Pentou na kúpe súkromnej nemocnice v Boroch, tak Pentu čaká tvrdá konkurencia. Ako vtip by to bol skvelý, ale ide z neho husia koža.
Celkový dlh v zdravotníctve je už na úrovni 1,5 miliardy EUR.
A Fico je v izraelskej nemocnici
Ak takto nesystémovo pôjde riadenie zdravotníctva ďalej, môžeme čakať nielen kolaps poskytovania zdravotnej starostlivosti, exodus lekárov a sestier, chýbajúce nezaplatené lieky a zdravotné pomôcky, opadávajúce staré budovy nemocníc, ale hlavne zdravotníctvo, kde je smiešne hovoriť o prevencii, skríningu, nových inovatívnych liekoch, špičkových operáciách alebo zlepšovaní parametrov odvrátiteľných úmrtí.
Garantovať v marazme zdravotníctva vlastnému obyvateľstvu takú zdravotnú starostlivosť ako dnes je pomaly porovnateľné so systémovým vyhladzovaním vlastného obyvateľstva, ktoré si roky poctivo a zákonne platí štvornásobne väčšie zdravotné poistenie ako štát.
Jasným dôkazom toho celého je aj návšteva pána Fica v nemocnici v Izraeli, kde využíva kvalitnú zdravotnú starostlivosť v duchu hesla „po SMERE-SD a mne už len potopa“.
Články v rubrike Názory vyjadrujú výhradne stanovisko ich autora, nereprezentujú postoj redakcie vZdravotnictve.sk. Neprešli jazykovou a redakčnou úpravou. Medzititulky redakcia.
Oprava 6. júna 12:30: Pôvodná verzia článku obsahovala iné príklady poistencov štátu. Opravu poskytla strana Boris Kollár – Sme rodina.
