Bratislava, ako ju vykresľuje materiál ministerstva zahraničných vecí lákajúci liekovú agentúru na Slovensko, je priam druhý Singapur. Moderná, otvorená, plná elánu a hnací motor slovenskej ekonomiky.
Pôsobivé fotografie tento dojem ešte zvyšujú. Pochopiteľne, že v časti o železničnej doprave nenájdete odfotenú bratislavskú hlavnú stanicu, ale ilustračku s koľajami a viedenskú Hauptbahnhof.
Á propos, Viedeň. V materiáli sa spomína tak často, že by čitateľ onej prezentácie začal uvažovať, či by nebolo jednoduchšie presťahovať milú EMA rovno do Viedne.
To však nie je jediný moment, ktorý vyvoláva otázniky.
Ak sa na Slovensko pozrieme triezvo, bez zaslepenej národnej hrdosti a bez zamindrákovaného sebabičovania, môžeme uznať, že Bratislava nie je ako potenciálne miesto sídla EMA úplné sci-fi. Nikto reálne neočakáva, že by banková agentúra namiesto Frankfurtu prišla do Prahy, ktorú Slovensko bude podporovať, ale v prípade EMA je situácia predsa len iná. Lenže…
Patrónka nie je Canary Wharf
Slovenská prezentácia šikovne – a úplne pravdivo – vyzdvihuje dôležité body: ekonomickú vyspelosť regiónu, nízku pravdepodobnosť teroristických útokov, či požadovanú dobrú dostupnosť do iných krajín. (A silným argumentom je aj fakt, že Slovensko ešte žiadnu európsku agentúru nemá. Je však otázne, do akej miery si napríklad Nemecko uvedomuje pocit krajín V4, že sa neustále ocitajú na periférii EÚ.)
Bohužiaľ, prezentácia s pôsobivými fotografiami nebude jediným zdrojom informácií, o ktoré sa európske orgány budú pri rozhodovaní opierať.
Predstava, že tisícka zamestnancov s rodinami sa presunie z Londýna do Bratislavy, balansuje na hrane nemožného. Ak by sa agentúra usídlila napríklad v ponúkanom projekte J&T, tisíc ľudí by jedného dňa namiesto londýnskeho Canary Wharf prišlo na Patrónku.
Vieme si domyslieť, ako by tento kultúrny šok asi skončil.
Asi o nič lepšie ako presun z metra a doubledeckerov na autobusy, ktoré pre nedostatok vodičov DPB nevypraví. Ale možno by sa partneri zamestnancov EMA uživili ako šoféri, stačí sa preučiť na jazdu napravo.
Keď sme pri tých partneroch…
Formálne otvorená krajina
„Slovensko je otvorená krajina, ktorá plne rešpektuje všetky základné princípy EÚ a presadzuje úctu k ľudským právam a základným slobodám,“ píše materiál hrdo.
Nuž… Ako sa to vezme.
Keďže v EMA pracuje zhruba tisíc ľudí, je viac ako pravdepodobné, že sa medzi nimi nájdu aj takí, ktorí uzavreli manželstvo s partnerom rovnakého pohlavia. Vo Veľkej Británii to legislatíva umožňuje.
Príchodom na Slovensko by sa však z dotyčnej manželky či manžela stal razom cudzí človek. Nielenže naša krajina neumožňuje zväzky partnerov na žiadnej úrovni, ani neuznáva sobáše osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inej krajine.
A z ďalšieho súdka – koľko ľudí moslimského vyznania zistí, že náš premiér pred časom vyhlásil, že islam na Slovensku nemá miesto? Multikultúrnosť podľa Roberta Fica tiež na Slovensko nepatrí.
Toto veru nie je práve pozvánka pre ľudí z Londýna.
Reklama nestačí
Keď si kupujete auto alebo chladničku, nerozhodujete sa na základe pôsobivej televíznej reklamy. Zistíte si technické parametre, či sa vám vôbec zmestí do kuchyne, resp. do garáže. Najprv si poviete, aké parametre by kupovaný tovar mal spĺňať.
Presun obrovskej a nie práve nedôležitej agentúry je ešte drahší špás ako kúpa auta. Európa sa nebude rozhodovať na základe peknej prezentácie. Ani dokonca nemusí skúmať, koľko z fotografií je v skutočnosti len vizualizáciou pripravovaných projektov.
Ak si EMA napokon nebude písať do adresy Bratislavu, nebude to pre zle vypracovanú prezentáciu. Na príčine bude to, v akom stave je krajina, čo sa píše v depešiach veľvyslanectiev materským krajinám a akými článkami sa Slovensko dostáva do zahraničného spravodajstva.
Hrôzyplná bratislavská hlavná stanica je v tomto prípade ten najmenší problém. I keď nevýhody Slovenska ilustruje veľmi vyčerpávajúco.
