Zdravotnícky výbor na pondelňajšom zasadnutí neodsúhlasil návrh rozpočtu kapitoly rezortu zdravotníctva na roky 2020-2022.
Ako pre agentúru SITA povedala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská, niektoré argumenty členov výboru spočívali v tom, že v rozpočte nie je dostatočné krytie výdavkov na zdravotníctvo.
„Rozpočet je vždy kompromis. Štát disponuje nejakými peniazmi, ktoré musí rozdeliť medzi ministerstvá. Ako povedal minister financií Ladislav Kamenický, rezort zdravotníctva bol víťazom tohtoročného rozpočtu,“ uviedla šéfka rezortu. V porovnaní s ostatnými teda ministerstvo zdravotníctva dostalo viac.
„Určite to nebude stačiť na úplne všetko, ale ja si myslím, že rozpočet zdravotníctva nebol nikdy taký, že by sa vykrylo všetko, čo zdravotníctvo potrebuje,“ dodala Andrea Kalavská.
Ako sa tvoril rozpočet
Ako uviedol riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana, pri príprave tohtoročného rozpočtu vychádzali zo zostatkov na účtoch z minulého roka. K nemu potom pripočítali očakávané nárasty, či už je to na infláciu, starnutie, či valorizáciu miezd.
K tomu potom pripočítali nové politiky, ako sú nové typy záchraniek či dlhodobá starostlivosť. Od tejto sumy odpočítali očakávané úspory z revízie výdavkov číslo dva.
„Výsledné číslo hovorí o sume, ktorú potrebujeme mať vykrytú v rozpočte. Je to zaokrúhlene 4,2 mld. eur. Je pravda, že v tejto sume nemáme vykryté všetky požiadavky, o ktorých sme aj s ministerstvom financií rokovali,“ konštatoval Smatana.
S návrhom rozpočtu zdravotníctva spokojnosť nepanuje
Nie je podľa neho vykrytá všetka strata nemocníc ani dofinancovanie neatraktívnych ambulancií.
„Z tejto sumy nám dali časť s tým, že ak sa zrealizujú potrebné reformy, zvyšok sumy nám rozpustia do budúcna. Z tohto pohľadu je pravda, že to nemáme všetko tak, aby sme mali nemocnice bez straty. Ale požiadavka rezortu financií na to, aby sme najskôr spravili potrebné reformné kroky je podľa nás férová,“ povedal riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky.
Ako dodal, ministerstvo verí, že ak návrhy prejdú hlasovaním v parlamente a pôjdu do praxe, aj tá zvyšná časť, ktorú potrebuje, aby bol rezort zastabilizovaný, sa k nim dostane.
Krajčí: Doliať sa bude musieť aspoň 85 mil. eur
Podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo a tieňový minister zdravotníctva hnutia OĽaNO Marek Krajčí konštatoval, že tento rok sa dofinacovalo viac, ako bolo potrebné z dôvodu hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
Do zdravotníctva príde 90 miliónov eur, parlament schválil zvýšenie platby za poistencov štátu
Peniaze, ktoré sa doliali tento rok, by sa mali odzrkadliť v platení zdravotnej starostlivosti na budúci rok. Podľa Krajčího však VšZP pravdepodobne tie peniaze bude potrebovať.
„Z môjho pohľadu sa bude musieť dofinancovať zhruba 47 mil. eur kvôli hospodáreniu štátnej poisťovne. Ďalších 38 mil. eur predpokladám, že sa neušetrí. Takže predpokladám dofinancovanie na budúci rok vo výške 85 mil. eur plus hospodársky pokles, keďže už tento rok bol 20 mil. eur pokles výberu od aktívnych poistencov,“ dodal Krajčí.
Ďalším problémom rozpočtu podľa neho je, že sa znížili kapitálové výdavky o 31 mil. eur. „Žiaľ, treba si uvedomiť, že každým jedným dofinancovaním v priebehu roka generujeme zisky súkromným zdravotným poisťovniam, pretože tie si vytvárajú hospodársky plán na základe schváleného rozpočtu,“ dodal tieňový minister zdravotníctva hnutia OĽaNO.
Štát za svojich poistencov zaplatí menej, upozorňuje Cigániková
Ako uviedla poslankyňa NR SR za SaS a tímlíderka strany pre zdravotníctvo Jana Cigániková, existuje riziko, že nebude dosť peňazí.
„Hlavný dôvod toho, prečo tento rozpočet nepodporíme, je, že štát za svojich poistencov, ktorí sú ekonomicky neaktívni, za rok zaplatí 400 eur. Je to o 33 mil. eur celkovo menej ako v roku 2019, čo bolo už historické minimum,“ konštatovala Cigániková.
Návrh rozpočtu zdravotníctva je postavený na vode, myslí si Zelník
Ako dodala, priemerne pracujúci človek za rok na zdravotných odvodoch zaplatí 1 826 eur. „Nemyslím si, že je to od štátu fér, mal by za svojich poistencov platiť viac a potom by aj v zdravotníctve bolo viac peňazí,“ uviedla.
Hlavný rozpor je podľa nej v tom, že v niektorých prípadoch jej pripadajú očakávania nereálne, a to najmä očakávania úspor. „Tiež výdavky môžu byť väčšie,“ uzavrela tímlíderka SaS pre zdravotníctvo.
