Optimalizácia posteľového fondu na Slovensku, ktorú sľubovala súčasná vláda ešte v roku 2012, sa neuskutočnila. Zhodnotil to pre portál vZdravotnictve.sk výkonný riaditeľ HPI Tomáš Szalay s tým, že posledná významnejšia optimalizácia bola v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej.
Z údajov, ktoré poskytlo Ministerstvo zdravotníctva SR, vyplýva, že k 31. decembru 2014 bolo na Slovensku v 1 219 odborných útvaroch ústavnej zdravotnej starostlivosti, bez zariadení kúpeľnej starostlivosti, 31 619 postelí, z toho 4 424 pre detskú starostlivosť. Na 100 tisíc obyvateľov tak pripadlo 583,2 postelí.
Ministerstvo v materiáli konštatuje, že dlhodobo sa počet postelí v zdravotníckych zariadeniach znižuje. Zatiaľ čo medziročne ich počet klesol len mierne, o 109 postelí, od roku 2010 išlo o 10-percentný pokles (3 513) postelí, pričom najvýraznejší bol v roku 2011 (o 2 178 postelí).
Akútnych lôžok je nadpriemerný počet v porovnaní so zahraničím
Podľa analytika INEKO Dušana Zachara aj napriek znižovaniu, máme v porovnaní s ostatnými krajinami OECD nadpriemerný počet postelí, a to najmä akútnych lôžok.
“Ostatné krajiny V4 sú na tom podobne ako SR. Veľkými rezervami trpíme stále pri starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov, kde chýbajú takzvané sociálne lôžka. Určite je správne postupne transformovať akútne lôžka na lôžka dlhodobej starostlivosti,“ zhodnotil.
Ako však upozorňuje Szalay, transformácia na chronické lôžka neprebieha najmä preto, že nemáme koncepciu dlhodobej starostlivosti. „Tá sa nachádza na pomedzi zdravotníctva a sociálnych vecí, v sivej zóne, kde od problémov dávajú obe strany ruky preč. Dvojkoľajnosť riadenia a komplikované financovanie nie sú práve motivátor pre to, aby ste sa zmenili z akútnej nemocnice na nejaké chronické zariadenie,“ vysvetlil výkonný riaditeľ HPI.
Najväčšie zníženie absolútneho počtu postelí sa podľa údajov z rezortu v období posledných piatich rokov týkalo útvarov s odborným zameraním pneumológia a ftizeológia (o 712), doliečovacie (o 374), dlhodobo chorých (o 331), otorinolaryngológia (o 244), oftalmológia (o 238) , chirurgia (o 203), dermatovenerológia (o 200) a infektológia (o 178).
Pri členení ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa metodiky OECD sa medziročný pokles posteľového fondu prejavil v dlhodobej nemocničnej starostlivosti (o 111 postelí), hospicoch a domoch ošetrovateľskej starostlivosti (o 41 postelí). Prvý krát od roku 2008 nepokračuje redukcia posteľového fondu v akútnej nemocničnej starostlivosti. Nepatrné zvýšenie oproti roku 2013 bolo vykázané v akútnej (o 15 postelí), psychiatrickej (o 14 postelí) a inej nemocničnej starostlivosti, teda v útvaroch fyziatrie, rehabilitácie a balneológie (o 14 postelí).
Počet postelí na jedno lekárske miesto klesá
Počet lekárov v ústavnej zdravotnej starostlivosti za sledované obdobie 2010 – 2014 každoročne mierne rastie, s výnimkou roku 2011. V roku 2014 bolo evidovaných 6 268,16 plných úväzkov lekárov, čo je o 94,65 lekárskych miest viac ako v roku 2013 a o 445,15 lekárskych miest viac oproti roku 2010.
Ministerstvo zdravotníctva v materiáli konštatuje, že s ubúdajúcim počtom postelí a narastajúcim počtom lekárov súvisí znižovanie počtu postelí pripadajúcich na jedno lekárske miesto. Zatiaľ čo v roku 2010 to bolo 6,0 postelí, v roku 2014 už len 5,0 postelí.
Bratislavský kraj s 3,4 posteľami na jedno lekárske miesto je jediný kraj s nižšou ako priemernou hodnotou za SR. Ostatné kraje sa nachádzajú v rozpätí hodnôt od 5,1 v Košickom po 5,9 postele v Nitrianskom kraji.
Zdravotné poisťovne sú za optimalizáciu lôžkového fondu
Spomínaný pokles lôžok podľa hovorkyne Union zdravotnej poisťovne Judity Smatanovej súvisí so zmenou profilácie nemocníc. Tie sa v súlade s medicínskym pokrokom orientujú na liečebné postupy, ktoré pobyt pacienta na lôžku skracujú, alebo v súčasnosti vôbec nevyžadujú (jednodňová chirurgia, alebo stacionárna starostlivosť v neoperačných odbornostiach).
„Výsledkom takejto reprofilizácie lôžkového fondu je nielen efektívnejšie využívanie zdrojov verejného zdravotného poistenia, ale predovšetkým zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacienta,“ poznamenala.
Smatanová tiež vysvetlila, že zdravotná poisťovňa má možnosť ponúknutý rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti tej-ktorej nemocnice využiť celý, alebo nakontrahovať len tie služby, ktoré potrebuje na pokrytie zdravotných potrieb svojho poistného kmeňa. Zároveň však musí sledovať zákonnú povinosť – naplnenie verejnej minimálnej siete.
„V prípade, že sa zriaďovateľ nemocnice z hľadiska efektívnosti rozhodne zrušiť oddelenie alebo znížiť počet lôžok a tak efektívnejšie využiť zdroje verejného zdravotného poistenia, podporíme ho,“ uviedla Smatanová.
Priestor na redukciu lôžok v nemocniciach vidí aj zdravotná poisťovňa Dôvera. „Ušetrené peniaze by sa tak mohli použiť na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti pacientov,“ konštatoval hovorca Dôvery Matej Štepianský. Reformy a zlepšenia v systéme, vrátane redukcie lôžok, však podľa neho napredujú len pomaly alebo vôbec.
Za optimalizáciu lôžkového fondu a znižovanie počtu akútnych lôžok je aj Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). „Pokiaľ sú dlhodobo nevyužívané, napríklad zavádzaním moderných spôsobov liečby a z toho vyplývajúceho skracovania času hospitalizácie, rozširovaním efektívnej jednodňovej zdravotnej starostlivosti a presunu liečby do ambulantnej zdravotnej starostlivosti,“ uviedla hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.
Všeobecná zdravotná podľa nej podporuje transformáciu akútnych lôžok na lôžka pre dlhodobo chorých pacientov, tu sú podľa Balážovej rezrevy. „Tento proces je dlhodobejší a ak má priniesť želateľný efekt, musia sa na ňom podieľať všetky zdravotné poisťovne na Slovensku,“ uzavrela.
