Poslanci mimoriadne dnes diskutujú o prezidentom vrátenej novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Za problematické považuje hlava štátu zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky zo zdravotného poistenia pre zamestnávateľa cez pozmeňujúci návrh.
Schválené pozmeňujúce návrhy k novele zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorými sa zavádzajú doplnkové ordinačné hodiny, či zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky zo zdravotného poistenia pre zamestnávateľa, prehĺbia regionálne rozdiely.
Uviedol to v parlamentnej rozprave k vrátenej novele zákona poslanec za hnutie OĽaNO a člen parlamentného výboru Marek Krajčí. „Obávame sa, že zamestnávatelia budú teraz tlačiť svojich zamestnancov do živností, či iných foriem zamestnávania, eventuálne by mohli aj rušiť ich pracovné miesta,“ povedal.
SaS kritizuje pozmeňujúce návrhy
Obsah aj legislatívny proces prijímania zdravotníckych zákonov kritizuje aj strana Sloboda a Solidarita.
„V rámci novely zákona o zdravotnej starostlivosti prijal vládny zlepenec desiatky pozmeňujúcich návrhov. Som si istá, že kolegovia z vládnej koalície dodnes nevedia, kedy sa vlastne hlasovalo o 30-eurovej priamej platbe v doplnkových ordinačných hodinách za prácu ambulantných lekárov. Nevedeli, v ktorom z tých 92 pozmeňovákov sa hlasovalo o nízkej platbe za poistencov štátu. A kde sa hlasovalo o zrušení odpočítateľnej položky, a teda o zásadnom navýšení ceny práce,“ uviedla poslankyňa za SaS a členka zdravotníckeho výboru Jana Cigániková.
Podľa nej koaliční poslanci hlasovali za zvýšenie regionálnych rozdielov, za zdraženie zamestnávania práve v regiónoch, kde pracovné miesta ťažko vznikajú, a za skomplikovanie zamestnávania malým a stredným podnikom, ktoré budú mať výrazný problém prispôsobiť sa.
„Odvodová odpočítateľná položka sa uplatňuje do výšky 570 eur, takže ide skutočne o najmenej zarábajúcich ľudí. Umožňuje zníženie nákladov pri tvorbe takýchto miest a zároveň zvyšuje príjem aj samotnému zamestnancovi. Nejde pritom o málo ľudí – pod hranicou 570 eur je pol milióna pracovných miest, 310-tisíc ľudí zarába minimálnu mzdu alebo ešte menej. Pýtali sme sa my a teraz sa pýta už aj prezident: Ako je možné, že opatrenie s takýmto dopadom prešlo cez parlament bez väčšej diskusie či poriadnych prepočtov?“ poznamenala Cigániková.
