Významná časť dospelých obyvateľov Európskej únie (EÚ) sa pravdepodobne nedá zaočkovať, keď im ponúknu vakcínu proti koronavírusu. Stupeň ich váhania s očkovaním pritom zrejme súvisí s používaním sociálnych médií. Informuje o tom spravodajský portál DW s odvolaním sa na štúdiu publikovanú vo štvrtok.
Štvrtina dospelých, ktorí sa vyjadrili, že sa pravdepodobne nedajú zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, sa podľa štúdie aj viac spolieha na získavanie informácií zo sociálnych médií. Podľa výsledkov prieskumu, ktorý publikovala Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), sa vo výsledkoch ukázalo aj jasné rozdelenie na západ a východ.
Viac o téme: Koronavírus
Viac ako štvrtina, 27 percent, respondentov z EÚ, sa vyjadrila, že je nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné, že by sa dali zaočkovať. Muži boli pritom k vakcínam skeptickejší (29 percent) ako ženy (25 percent).
Skutočný zámer dať sa zaočkovať – teda ľudia, ktorí sa vyjadrili, že sa pravdepodobne alebo veľmi pravdepodobne dajú zaočkovať, vo všetkých západných krajinách bloku presiahol 60 percent. Výnimkou boli len Francúzsko (48,7 percenta) a Rakúsko (56,8 percenta), zatiaľ čo v Nemecku to bolo tesne nad 61 percent.
Ľudí ovplyvnili sociálne médiá
Najvyššie hodnoty pritom prieskum ukázal v severských a stredomorských krajinách, pričom zoznamu vládnu Írsko (86,5 percenta), Dánsko (86,1 percenta) a Malta (84 percent). Hodnoty nad 80 percent mali aj Španielsko, Portugalsko, Švédsko a Fínsko.
Omnoho nižší záujem dať sa zaočkovať sa však ukázal vo východných krajinách únie, pričom sa hodnoty pohybovali od 59 percent v Rumunsku po 33 percent v Bulharsku, kde sa viac ako 60 percent opýtaných vyjadrilo, že je nepravdepodobné alebo veľmi nepravdepodobné, že by sa dali zaočkovať.
V dovolenkovom raji sa šíri COVID-19, medzi chorými sú aj očkovaní. Koľko vakcinovaných ľudí leží v našich nemocniciach?
Hlavný vplyv na pochybnosti ľudí v súvislosti s očkovaním má podľa prieskumu čas strávený na sociálnych médiách a tiež povaha používaného média.
Percento ľudí, ktorí sa pravdepodobne nedajú zaočkovať, dosahuje až 40 percent medzi tými, ktorí využívajú sociálne médiá ako svoj primárny zdroj informácií. Medzi ľuďmi, ktorí sa spoliehajú na tradičné médiá, vrátane tlače, rádia alebo televízie, je len okolo 18 percent skeptikov.
Najmenej o vakcínach pochybujú študenti
Prieskum tiež ukázal, že v porovnaní s inými vekovými skupinami, sú vyššie pochybnosti o očkovaní medzi ľuďmi vo veku 35 až 49 rokov. Menej o vakcínach pochybujú študenti, zamestnaní alebo ľudia na dôchodku, zatiaľ čo väčšie pochybnosti zaznamenali medzi nezamestnanými a dlhodobo chorými. Najmenej skeptickí sú pritom študenti.
Štát do budúcna počíta aj s vakcínou AstraZeneca. Budú mať Slováci záujem? Dánski vedci jej veria
Podľa Daphne Ahrendt, výskumnej manažérky Eurofound, výsledky prieskumu poukazujú na dôležitosť jasnej komunikácie o bezpečnosti a efektívnosti vakcín. „Vakcíny hrajú kľúčovú úlohu pri prekonaní pandémie COVID-19. Nanešťastie, tieto zistenia odzrkadľujú zlyhanie v poskytovaní presvedčivej a jasnej komunikácie týkajúcej sa efektívnosti a bezpečnosti vakcín,“ skonštatovala.
„Dôvera vo vakcíny súvisí s dôverou v inštitúcie a to je primárne úloha pre zákonodarcov, ale my všetci máme kolektívnu zodpovednosť naprieč spoločnosťou, aby sme zabezpečili, že komunikujeme a publikujeme presné a spoľahlivé informácie o bezpečnosti a dôležitosti vakcín,“ doplnila. Na elektronickom prieskume sa od februára do marca tohto roka zúčastnilo takmer 47-tisíc ľudí.
