Pre klientov zariadení sociálnych služieb je očkovanie proti pneumokokom povinné. Možno ním predchádzať úmrtiam na pneumokokový zápal pľúc. Napriek tomu sa dáva zaočkovať len malá časť seniorov v týchto zariadeniach.
„Na opodstatnenosť a povinnosť očkovať klientov ZSS proti pneumokokom upozorňujeme zariadenia v našej pôsobnosti pravidelne. V nadchádzajúcej sezóne, pri očakávanom spolupôsobení covid 19 a chrípky, je tento apel ešte nástojčivejší,“ povedal lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay.
Rizikové faktory
Rizikovým faktorom je aj ročné obdobie, počas jesene a zimy totiž stúpa riziko koinfekcie alebo následnej infekcie. Súvisí to s vrcholom chrípkových a ďalších epidémií.
„Sezónne respiračné ochorenia často predchádzajú vážnemu priebehu zápalu pľúc. Ak pacient napríklad prekonal chrípku, riziko pneumokokového zápalu pľúc je u neho až stonásobne vyššie ako u zdravého človeka,“ uviedol všeobecný lekár pre dospelých Peter Lipovský.
Až 35 percent prípadov chrípkových ochorení prejde do bakteriálnej infekcie, ktorá môže zvýšiť riziko hospitalizácie alebo úmrtia. Odborníci preto upozorňujú, že zmysel má spoločná ochrana proti chrípke aj proti pneumokokovým ochoreniam.
Úmrtia na respiračné infekcie
Viac ako 2 500 ľudí ročne na Slovensku zomrie na následky sezónnych respiračných infekcií. Ide predovšetkým o ľudí nad 65 rokov a chronicky chorých. Za 15 percent všetkých úmrtí v ekonomicky vyspelých krajinách môžu ochorenia respiračného systému.
Na Slovensku je to takmer 10 percent. V rebríčku najčastejších príčin hospitalizácie sa dlhodobo umiestňuje zápal pľúc – pneumónia. Pri súčasne prebiehajúcej infekcii invazívneho pneumokokového ochorenia a ochorenia covid-19 je riziko úmrtia až 60 percent.
Komplikovaná liečba
Baktéria Streptococcus pneumoniae sa prenáša kvapôčkovou infekciou a môže spôsobiť život ohrozujúce invazívne ochorenia, ako je meningitída, sepsa alebo pneumokokový zápal pľúc. Liečba ochorení spôsobených pneumokokmi je komplikovaná a často málo účinná, a to najmä u seniorov a chronicky chorých.
Ani včas podaná účinná antibiotická liečba nemusí byť zárukou, že sa pacient bude môcť rýchlo vrátiť do bežného života. Rekonvalescencia môže trvať týždne až mesiace. Celosvetovo narastá aj lieková rezistencia pneumokokov, čo znižuje účinnosť antibiotickej liečby.