Úrad sa v 13 vybraných zdravotníckych zariadeniach zameral na ich hospodárenie, stav a vývoj pohľadávok a záväzkov, investovanie do stavieb a zdravotníckej techniky.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR ukončil druhú etapu komplexnej prierezovej kontroly slovenského zdravotníctva. Ako uviedla hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková, úrad sa v 13 vybraných zdravotníckych zariadeniach, konkrétne troch príspevkových organizáciách zriadených Ministerstvom zdravotníctva SR, piatich samosprávnych nemocniciach a piatich transformovaných zdravotníckych zariadeniach, zakladateľom ktorých je rezort zdravotníctva, zameral na ich hospodárenie, stav a vývoj pohľadávok a záväzkov, investovanie do stavieb a zdravotníckej techniky. Kontrolované obdobie predstavujú roky 2011 až 2015.
„Výsledky dvoch etáp doposiaľ uskutočnenej kontroly nemocníc sú vo veľkej miere identické pre všetky kontrolované príspevkové organizácie. Vzhľadom na podiel kontrolovaných subjektov na celkovom počte príspevkových organizácií 12 z 33 – čiže 36 % organizácií tohto typu a s prihliadnutím na objem nakladania s verejnými financiami a majetkom, možno predpokladať, že obdobné problémy sa objavujú aj v ostatných príspevkových organizáciách spadajúcich pod rezort zdravotníctva,“ konštatoval NKÚ.
Nedostatky v riadení rozpočtov
Zovšeobecniť sa dá podľa úradu aj stav rozpočtov príspevkových a samosprávnych nemocníc. „Rozpočty oboch skupín sú v rozhodujúcej miere schodkové, kumulovaná strata kontrolovaných nemocníc rezortu zdravotníctva dosiahla za kontrolované obdobie výšku takmer 87 mil. eur, v samosprávnych organizáciách 17 mil. eur. Kontrola zistila značné nedostatky v riadení rozpočtov a ostatných parametrov hospodárenia väčšiny kontrolovaných subjektov,“ uviedol NKÚ.
Nedostatočný a nejednotný analytický prístup k rozpočtu neumožňoval podľa kontrolórov objektívne porovnať jednotlivé zariadenia. Jedným z poznatkov kontroly je tiež konštatovanie, že zodpovednosť za neplnenie rozpočtu a za celý systém hospodárenia sa líšil podľa nemocníc.
„Príkladom môže byť vývoj mzdových nákladov. Kým niektoré nemocnice ich vývoj držali v miere zákonných nárokov, iné ich prekračovali bez ohľadu na dosahované hospodárske výsledky a zadlženosť,“ zistil NKÚ. Náklady rástli najviac v Detskej fakultnej nemocnici Košice (42,57 %), čo je absolútne najvyšší nárast osobných nákladov zo všetkých doposiaľ kontrolovaných nemocníc, najmenej v Bratislave (30,32 %).
Celkový najnižší nárast osobných nákladov bol dosiahnutý v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice, a to 13,03 %. Za rastom týchto nákladov vo všetkých nemocniciach sú podľa kontrolórov najmä zákonné nároky priznané lekárom a sestrám v danom období.
Obdobne rozdielny je aj vývoj nákladov na lieky a materiál. Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť či za neodvádzanie sociálnych odvodov, je minimálne alebo takmer žiadne. NKÚ to považuje za jeden z vážnych trvalých problémov týchto organizácií, ktorý sa prenáša do celého systému zdravotníctva.
„Úrad preto ministerstvu zdravotníctva, ale aj jednotlivým samosprávam, ktoré sú zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, odporúča, aby hľadali všetky zákonné možnosti, ktoré posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky. Zlé hospodárenie nemocníc sa podpisuje aj pod modernizačný dlh prejavujúci sa zlým stavom budov, ale aj zastaranosťou zdravotnej techniky. Nehovoriac o tom, že aj minimálna výstavba, rekonštrukcia či nákup novej techniky neboli v súlade s plánom investícií,“ poukázal NKÚ.
Náklady na zdravotnú starostlivosť prekračujú úhrady od poisťovní
Problémom nemocníc je podľa správy NKÚ aj to, že výška nákladov na poskytovanú zdravotnú starostlivosť vysoko prekračuje hodnotu jej úhrad zo zdravotných poisťovní. Priemerné náklady na 100 eur uhradenej zdravotnej starostlivosti v príspevkových organizáciách predstavovali sumu 133,50 eur, v samosprávach 111,28 eur, čo podľa NKÚ nasvedčuje tomu, že hlavná činnosť nemocníc dosahuje náklady, ktoré nie sú v plnej miere hradené.
Výnimku tvoria srdcovocievne ústavy (transformované zdravotnícke zariadenia), ktorých priemerné náklady na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti predstavovali 99,18 eur, čiže na každých 100 eur poskytnutej starostlivosti bol dosiahnutý zisk v sume 0,82 eur.
Podozrenie z predraženia zdravotnej techniky
Verejné obstarávanie tovarov a služieb vykazovalo viaceré znaky nedodržania princípov a zásad verejného obstarávania. Podozrenie z predraženia zdravotnej techniky kontrolóri identifikovali vo viacerých prípadoch, ako napríklad pri nákupe operačných stolov v DFN Košice (o 124,33 %), pri mobilnom RTG prístroji v NsP Považská Bystrica (o 80,56 %), pri parnom sterilizátore v NsP Nitra (o 71 % viac, ako za podobný prístroj zaplatila Kysucká NsP Čadca), pri mapovacom systéme elektro-anatomického CARTO v SÚSCH Banská Bystrica (o takmer 83 %) a pri mimotelovom obehu PERFORMER (o viac ako 77 %).
„Kontrola preukázala, že formálne sa zákon o verejnom obstarávaní vo väčšine prípadov dodržiava, ale je predovšetkým na manažmente nemocníc, či sa naplní aj zámer obstarania – dosiahnuť za verejné zdroje čo najväčšiu hodnotu,“ konštatoval úrad.
Ministerstvo identifikovalo problémy a prijalo opatrenia
Ako uviedla v reakcii hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová, závery kontroly NKÚ hodnotia obdobie rokov 2011 až 2015. Súčasné vedenie rezortu zdravotníctva rovnako identifikovalo problémové oblasti a prijalo opatrenia, ktoré ministerstvo postupne realizuje.
Eliášová pripomenula program zmien, ktorý pozostáva z 26 projektov pre lepšie zdravotníctvo. Zároveň pred viac ako rokom, k 15. júnu, vznikol na ministerstve Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorého poslaním je efektívne a koordinované riadenie podriadených organizácií (zdravotníckych zariadení) s cieľom dosahovať úspory tam, kde to je možné, ako aj porovnávanie aktivít v prevádzkovej a medicínskej činnosti, obstarávania nemocníc, eliminácia neefektívnych nákupov a nevýhodných zmlúv, vrátane vyhodnocovania parametrov dodávateľských zmlúv na služby, dôraz na efektívne zmluvy. „Zámerom je dostať nemocnice postupne do vyrovnaného hospodárenia,“ objasnila hovorkyňa.
Eliášová poukázala aj na to, že do nákupov zavádza ministerstvo efektívnosť a transparentnosť. „Zrealizovali sme centrálne verejné obstarávanie na CT prístroje a pripravujeme ďalšie na ťažkú techniku a postele,“ dodala. Ministerstvo taktiež zriadilo v zdravotníckych zariadeniach vo svojej pôsobnosti dozorné orgány či rady riaditeľov so zámerom vytvorenia kontrolných a riadiacich mechanizmov s cieľom maximálnej transparentnosti.
