Od začiatku budúceho roka by sa mala dlžníkom zdravotných poisťovní poskytovať zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu.
Slovensko by sa touto zmenou zaradilo medzi väčšinu členských krajín Európskej únie, kde zdravotná starostlivosť dlžníkom nie je krátená.
Efektívnejší proces vymáhania nedoplatkov
Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorý Ministerstvo zdravotníctva SR predložilo do pripomienkového konania.
Zdravotné poisťovne by dlhy od dlžníkov naďalej vymáhali výkazmi nedoplatkov či exekučnými konaniami. Rezort zdravotníctva však navrhuje, aby poisťovne mohli vydávať vlastné exekučné príkazy, čím by sa proces vymáhania zrýchlil a mohla by sa zvýšiť aj jeho úspešnosť.
Lepší výber poistného
V súčasnosti má dlžník nárok iba na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jeho život alebo základnú životnú funkciu a bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jeho zdravie, spôsobuje bolesť, zmeny správania, ohrozuje seba lebo svoje okolie.
„Mal to byť jeden z nástrojov na zlepšenie výberu poistného, ktorý mal prinútiť osoby, ktoré neplatili poistné zo špekulatívnych dôvodov, aby toto poistné začali platiť,“ vysvetľuje ministerstvo.
Krátenie zdravotnej starostlivosti dlžníkom sa v praxi podľa rezortu rozmohlo v rokoch 2011 až 2012, ale nemalo merateľný vplyv na úspešnosť výberu poistného.
Lekári stoja pred dilemou
Upustením od krátenia nároku dlžníkov sa odstráni bremeno rozhodovania, pred ktorým stoja lekári. „V prípade chronických ochorení, ale aj vo väčšine ďalších ochorení, sú lekári postavení pred dilemu, či pacientovi poskytnúť zdravotnú starostlivosť a riskovať, že zdravotná poisťovňa vyhodnotí stav ako nespadajúci pod definíciu neodkladnej starostlivosti a úkon im nepreplatí, alebo pacienta odmietnuť a riskovať zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti,“ vysvetľuje rezort a zdôrazňuje dôležitosť preventívnych zdravotných prehliadok, ktoré nepatria do neodkladnej starostlivosti.
Navrhované opatrenie má vplyv aj na náklady zdravotného systému. „Zo systémového hľadiska sú náklady na zdravotnú starostlivosť vylúčených osôb vyššie pre ich neschopnosť riešiť zdravotné problémy včas a ambulantne. Mnohé štúdie preukázali, že dostupná štandardná zdravotná starostlivosť, zahŕňajúca skorý záchyt ochorení a ich liečbu v raných štádiách, je z dlhodobého hľadiska pre systém lacnejšia,“ odôvodnilo ministerstvo návrh.
Regulácia zisku poisťovní
Predloženou novelou rezort navrhuje reguláciu zisku zdravotných poisťovní, zrušenie odpočítateľnej položky v zdravotnom poistení či mesačný minimálny základ zamestnanca.
Ministerstvo zdravotníctva v novele tiež navrhuje spoplatnenie podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou v snahe znížiť počet šikanóznych podnetov.
Predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou navrhuje mesačnú paušálnu náhradu výdavkov súvisiacich s výkonom funkcie v sume maximálne 50 percent platu.
Návrh zákona počíta aj s opakovanou sankciou v prípadoch, kedy zdravotná poisťovňa opakovane poruší tú istú zákonnú povinnosť.
