Vek ľudí, ktorí majú problémy s chrbticou, sa postupne znižuje. Zároveň stúpa počet pacientov s bolesťami krku či chrbtice vo veku do 30 rokov. Informovalo o tom Centrum zdravého sedenia v rámci Svetového dňa chrbtice vo svojej tlačovej správe.
Dôvodom tohto fenoménu, najmä u detí a tínedžerov, je školský systém, pričom rovnako nepomohla ani pandémia. Deti boli kvôli epidemickým opatreniam zatvorené doma, pričom telesná výchova a ďalšie krúžky boli a niekde stále sú obmedzené.
Deti by mali mať hodinu aktívneho pohybu denne
Deti majú vo väčšine ročníkov iba dve hodiny telesnej výchovy týždenne, čo je podľa fyzioterapeutky Kataríny Hanuliakovej veľmi málo. „Mali by mať minimálne hodinu aktívneho pohybu denne,” vysvetlila. Situáciu zhoršuje aj skláňanie sa k malým obrazovkám mobilných telefónov, pri ktorom majú hlavy zavesené a ohýbače zápästia a prstov preťažené z ťukania. Z týchto dôvodov by mal fyzioterapeut sprevádzať dieťa už od ranného veku.
Dôležitými míľnikmi je obdobie troch, šiestich, deviatich a dvanástich mesiacoch, neskôr v škôlkarskom veku sú to dva roky a päť rokov. Hanuliaková odporúča skontrolovať dieťa aj po prvom roku strávenom v škole, pretože sa mení pomer pohybu a statickej záťaži v sede. Následné kontroly by mali byť okolo desiateho roku a potom v puberte, keď dieťa rýchlo vyrastie.
Správne sedenie pomôže
Čo sa týka mladých ľudí vo veku do 30 rokov, hlavným dôvodom ich problémov s chrbticou je sedavé zamestnanie. Správnym sedením sa však dá bolestiam vyhnúť. Nohy by pri sede mali byť priamo položené na zemi a spolu s rukami by mali tvoriť 90-stupňový uhol. Podľa odborníka z Centra zdravého sedenia Mariána Čanigu by sa nemalo zabúdať na pravidelné pauzy, ideálne každú polhodinu, nakoľko pri sedení je najviac preťažená krčná a hrudná chrbtica. Dôležitá je aj vzdialenosť od obrazovky počítača, ktorá by mala byť minimálne 45 centimetrov.
Za bolesťou chrbtice sa môže skrývať aj nesprávne dýchanie. Tvar a aj pevnosť chrbtice sú totiž priamo závislé od brušného tlaku. Nesprávnym dýchaním môžeme preťažovať určité miesta na chrbtici. Dochádza k tomu vtedy, keď človek nedýcha do brucha, ale dýchanie sa zmení na hrudné. „Zmena dychu súvisí aj s psychickým stavom človeka. Ak je vystavený stresu, strachu či tlaku, automaticky sa mení aj dýchanie,” dodal Čaniga. Brušné dýchanie napríklad znižuje krvný tlak a zlepšuje stabilitu tela. Hanuliaková zároveň upozornila, že ak svoj stav človek nerieši, postupne sa prepracuje k chronickým bolestiam, ktoré už majú významný vplyv aj na psychiku.
