Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia. Jej prvé príznaky si ľudia často nevšimnú alebo ich pripisujú bežnému starnutiu – únave, bolestiam svalov či traseniu rúk. Postupne však zasahuje do pohyblivosti, reči aj psychiky a pacientom výrazne ovplyvňuje každodenný život. Vyskytuje sa prevažne u starších ľudí, častejšie u mužov, postihuje asi 1,5 % populácie vo veku nad 60 rokov.
O tom, ako sa Parkinsonova choroba prejavuje, čo je mýtus a čo realita a aké sú možnosti liečby, sme sa rozprávali s MUDr. Annou Kravecovou, primárkou neurologického oddelenia Nemocnice Penta Hospitals vo Svidníku.
Čo je Parkinsonova choroba?
Parkinsonova choroba je pomaly postupujúce ochorenie nervového systému, ktoré sa prejavuje trasom, stuhnutosťou svalov, spomalením pohybov a problémami s rovnováhou. Nejde však len o motorické príznaky, pridávajú sa aj psychické či tráviace ťažkosti. Najčastejšie sa objavuje po 60. roku života, častejšie u mužov. Na Slovensku týmto ochorením trpí približne 20-tisíc ľudí.
Aké sú prvé varovné príznaky, ktoré si ľudia často nevšímajú?
Ochorenie začína roky pred klinickou manifestáciou, prichádza pomaly, postupne. Prvé príznaky môžu byť nenápadné, pripomínajúce normálne starnutie – ako bolesti v svaloch, kĺboch, strata výkonnosti, únavový syndróm, depresívne prejavy, poruchy spánku. Môže sa pridať pokojový tras jednej končatiny zvýraznený pri stresovej situácii. Tieto príznaky sa vyvíjajú roky, nezasahujú do kvality života pacienta, preto si ich nevšimne. Práve pri prvých motorických prejavoch pacienti zvyčajne vyhľadajú neurológa.
Cievna mozgová príhoda zasiahla tisíce Slovákov, predísť sa jej dá zmenou životného štýlu
Ako odlíšiť bežné prejavy starnutia od Parkinsonovej choroby?
Pri starnutí dochádza prirodzene k spomaleniu pohybov, ubúdaniu svalovej hmoty a častejším pádom. Parkinsonova choroba však prináša typickú kombináciu – tras v pokoji, stuhnutosť svalov, spomalenie pohybov a problémy s rovnováhou. Objavuje sa aj zmena postoja a maskovitá tvár.
Môže sa choroba objaviť aj u mladších ľudí?
Najčastejšie sa začína po 60-tke, no existujú aj vzácne formy, ktoré postihujú štyridsiatnikov či dokonca mladších ľudí. Výnimočne môže mať človek prejavy už pred 21. rokom života. Prevalencia stúpa s vekom nad 70 rokov aj nad 10 percent.
Existuje jednoduchý test, ktorý človeku naznačí, že niečo nie je v poriadku?
Pacienti si často ako prvé všimnú pravidelný tras prstov pripomínajúci „počítanie mincí“. Postupne sa zhoršujú jemné pohyby – problémy so zapínaním gombíkov, písaním či česaním. Objavuje sa stuhnutosť, spomalená reč, zmenšené písmo alebo strata mimiky. Ak sa pridajú problémy s rovnováhou či jednostranné prejavy, treba navštíviť lekára.
Slováci zanedbávajú prevenciu aj liečbu osteoporózy, pevné kosti treba budovať už od detstva
Ako choroba postupuje?
Stanovenie diagnózy Parkinsonovej choroby často trvá aj dva až tri roky, čím sa oddiali nastavenie adekvátnej a primerane účinnej terapie. Postupne sa príznaky zhoršujú, pridávajú sa problémy s chôdzou, spomalené „šúchanie nôh“ či neschopnosť sa rýchlo zastaviť. Typické je predklonené držanie tela a časté pády.
Ako veľmi ochorenie zasahuje do života?
Choroba výrazne ovplyvňuje bežný život. Pacient postupne stráca schopnosť pracovať, šoférovať či postarať sa o domácnosť. Často sa pridávajú aj psychické problémy a depresívne nálady.
Aké sú možnosti liečby?
Hoci Parkinsonova choroba je nevyliečiteľná, existuje účinná symptomatická liečba. Najznámejším liekom je levodopa, ktorá pomáha doplniť chýbajúci dopamín v mozgu. Dnes už máme k dispozícii aj moderné pumpové formy, ktoré zabezpečia rovnomerný prísun lieku počas celého dňa. V niektorých prípadoch sa využíva aj hlboká mozgová stimulácia, pri ktorej sa elektródou v mozgu tlmí nadmerná aktivita určitých oblastí.
Sú dnes k dispozícii ajpokročilé metódy liečby?
Okrem liekov sa v určitých prípadoch využíva aj tzv. hlboká mozgová stimulácia (DBS). Ide o zákrok, pri ktorom sa do štruktúr mozgu zavedie tenká elektróda spojená s neurostimulátorom umiestneným pod kožou. Slabé elektrické impulzy dokážu upraviť nadmernú aktivitu mozgových centier, ktoré spôsobujú pohybové ťažkosti.
Tmavé kruhy pod očami môžu signalizovať únavu, stres aj zdravotné problémy
Tento zákrok je vhodný pre pacientov, ktorým lieky už nestačia alebo spôsobujú výrazné vedľajšie účinky, a ktorí sú zároveň v dobrej fyzickej a psychickej kondícii. DBS umožňuje znížiť dávky liekov a tým aj ich nežiaduce účinky.
Dá sa Parkinsonovej chorobe nejako predchádzať alebo aspoň spomaliť jej nástup?
Úplne jej predísť sa, žiaľ, nedá. Dôležitú úlohu však zohráva životný štýl – pravidelný pohyb, vyvážená strava, dostatok spánku a psychohygiena môžu oddialiť zhoršovanie príznakov. Významná je aj správna kombinácia liečby a fyzickej aktivity.
Efektívne sú rôzne druhy cvičenia – od nordic walkingu cez tanec, bicyklovanie či posilňovanie jemnej motoriky. Strava by mala obsahovať dostatok sacharidov a zeleniny, no príjem bielkovín je potrebné prispôsobiť liečbe, pretože znižuje vstrebávanie niektorých liekov.
Aké nové výskumy prinášajú pacientom nádej?
Najnovšie štúdie potvrdzujú, že pravidelný pohyb dokáže znižovať množstvo patologických proteínov v mozgu, ktoré sú spojené s odumieraním nervových buniek. To znamená, že fyzická aktivita nielen zlepšuje pohyblivosť, ale aj priamo pôsobí na biologické mechanizmy choroby. V kombinácii s modernými liečebnými možnosťami tak môže pacient dlhé roky viesť relatívne plnohodnotný život.
Aké mýty o chorobe by ste chceli vyvrátiť?
Mnohí si myslia, že pacient s Parkinsonovou chorobou musí prestať športovať. Opak je pravdou – primeraná fyzická aktivita dokáže výrazne spomaliť priebeh ochorenia a zlepšiť kvalitu života. Veľmi účinné je aj zapojenie fyzioterapeuta, psychológa a logopéda do komplexnej starostlivosti.
