Mikroplasty v mozgu môžu spôsobiť demenciu či mŕtvicu? Nová štúdia odhalila alarmujúcu pravdu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Mikroplasty v mozgu môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy.
Ilustračné foto: www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Vedeli ste, že vaše telo absorbuje drobnučké plastové častice každým dňom? Sú v pitnej vode, v potravinách, vo vzduchu, ktorý dýchate. Nová štúdia naznačuje, že tieto mikroplasty sa už nenachádzajú len v krvi či orgánoch, ale dokážu sa dostať aj do našich mozgov. A čo je horšie, ich hladiny rýchlo rastú.

Mikroplasty v mozgu a ich exponenciálny nárast

Výskumníci analyzovali mozgové tkanivo z desiatok posmrtných vyšetrení v rokoch 1997 až 2024 a objavili znepokojujúci trend – mikroplasty a nanoplasty v ľudských mozgoch pribúdajú alarmujúcou rýchlosťou. S rastúcim znečistením životného prostredia plastovým odpadom sa zvýšila aj koncentrácia týchto neviditeľných častíc v našom tele.

Plasty sa rozkladajú na mikroskopické fragmenty, ktoré sa šíria celou planétou – od najhlbších oceánov až po vrcholky hôr. Každý deň ich prijímame jedlom, pitnou vodou a vdychovaním. Nedávna štúdia publikovaná v renomovanom časopise Nature Medicine potvrdila, že koncentrácia mikroplastov bola najvyššia práve v mozgovom tkanive.

Mozog ako cieľ plastového znečistenia

Podľa profesora Matthewa Campena z University of New Mexico, ktorý výskum viedol, ide o dôkaz, že mikroplasty nie sú len pasívnymi časticami, ktoré sa v tele usadzujú. Môžu prechádzať hematoencefalickou bariérou a hromadiť sa v mozgu.

Najviac znepokojivé sú zistenia, že koncentrácia mikroplastov bola asi šesťkrát vyššia u ľudí s demenciou. Zatiaľ neexistuje dôkaz o priamom spôsobovaní neurodegeneratívnych ochorení plastmi, ale odborníci upozorňujú, že tieto častice môžu hrať významnú úlohu pri vzniku neurologických porúch, mozgovej mŕtvice alebo infarktu.

Ako sa mikroplasty dostanú do nášho tela?

Mikroplasty sa do tela dostávajú viacerými spôsobmi:

  • Konzumáciou jedla a vody – pitná voda či morské plody obsahujú šokujúce množstvo mikroplastov.
  • Vdychovaním – prach a vzduch v mestských oblastiach obsahuje tisíce drobných plastových častíc.
  • Kozmetika a oblečenie – niektoré kozmetické produkty a syntetické vlákna uvoľňujú mikroplasty, ktoré sa následne dostanú do tela.

Najväčší vinníci? Plastové obaly a vrecká

Štúdia odhalila, že najčastejšie identifikovaným plastom v mozgovom tkanive bol polyetylén – materiál, z ktorého sa vyrábajú plastové tašky, obaly na potraviny a nápoje. Tvoril až 75 % plastov v mozgovom tkanive, čo poukazuje na jeho rozsiahle používanie a jeho schopnosť prenikať do našich tiel.

Máme sa obávať?

Vedci upozorňujú, že hoci dlhodobé účinky mikroplastov na ľudské zdravie nie sú zatiaľ plne preskúmané, je potrebné venovať väčšiu pozornosť ich možným rizikám. Ak mikroplasty skutočne ovplyvňujú neurologické funkcie, ich eliminácia by mohla mať zásadný dopad na verejné zdravie.

Profesor Oliver Jones z univerzity RMIT v Austrálii upozorňuje, že napriek šokujúcim zisteniam má štúdia svoje limity. Počet vzoriek bol relatívne nízky a existuje riziko kontaminácie laboratórnych testov. Napriek tomu je výskum silným signálom, že mikroplasty môžu byť vážnou hrozbou pre zdravie.

Ako sa chrániť pred mikroplastmi?

Aj keď mikroplasty sú takmer všade, existujú spôsoby, ako minimalizovať vystavenie:

  • Vyhnite sa jednorazovým plastom – namiesto plastových fliaš používajte sklenené alebo nerezové.
  • Filtrujte pitnú vodu – mikroplasty dokážu zachytiť kvalitné filtre.
  • Jedzte menej priemyselne spracovaných potravín – balené potraviny majú vyšší obsah mikroplastov.
  • Používajte ekologické kozmetické produkty – vyhnite sa peelingom a pastám s mikroplastmi.

Znečistenie mikroplastmi už nie je len ekologickým problémom, ale aj zdravotným rizikom, ktoré sa dotýka každého z nás. Nová štúdia je výstrahou, že musíme konať. Obmedzením plastov v našom živote môžeme nielen chrániť planétu, ale aj vlastné zdravie. Otázka teraz znie: ako rýchlo dokážeme zmeniť svoje návyky, kým nebude príliš neskoro?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať