Lekári hovoria o strate ľudských životov, ekonómovia o poklese HDP. Škody pandémie COVID-19 sa však nerátajú len v počte obetí či percentuálnom prepade ekonomiky.
Koronavírus: Na Slovensku pribudlo rekordných 1037 nakazených a urobili 9518 testov
Ako prežiť pandémiu bez veľkej ujmy? To je otázka, ktorá trápi vedcov, lekárov, politikov aj bežných ľudí. O tejto téme hovoril na vedeckej konferencii „Aké poučenia plynú z pandémie COVID-19“ organizovanej 3. Lekárskou fakultou Univerzity Karlovej v Prahe aj profesor Štěpán Jurajda z analytického centra CERGE-EI.
Rýchle zavedenie opatrení má svoj význam
Podľa Jurajdu si veľa ľudí kladie otázku, aké dopady majú protiepidemické opatrenia na náš život a celú spoločnosť. Je totiž známe, že aj ekonomické prepady a recesia „zabíjajú“.
Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 1184 nakazených, tretí deň za sebou máme rekord a urobili 10 136 testov
Prvá vlna pandémie v mnohých krajinách vyústila do tzv. lockdownu. Došlo k uzatváraniu hraníc, škôl a mnohým ďalším obmedzeniam. Síce sa vtedy ekonomika spomalila, ale epidémiu sa podarilo dostať pod kontrolu. Matematické modely ukázali, že keby boli v Česku opatrenia zavedené len o týždeň neskôr, nárast nových prípadov by bol oveľa dramatickejší.
Rýchlejšie zavedenie opatrení pomohlo spomaliť šírenie nového koronavírusu a malo aj určitý ekonomický význam. Prečo?
Pretože „ekonomické dopady má primárne epidémia sama a nie opatrenia“, povedal na margo posledných výskumov český ekonóm.
Koronavírus zabil v Česku ďalších 19 ľudí, prvýkrát majú viac ako 5-tisíc nových infikovaných za deň
„Ukazuje sa, že ľudia sami prestávajú chodiť do práce, nakupovať, posielať deti do škôl a firmy v reakcii na epidémiu prestávajú investovať, pretože sa boja,“ tvrdí Jurajda. V dôsledku strachu z nákazy ľudia prestávajú stimulovať ekonomiku.
Príkladom tohto javu je napríklad Švédsko, ktoré na jar nezaviedlo také prísne opatrenia ako iné krajiny a napriek tomu vykázalo podobný prepad spotreby ako Fínsko, Nórsko a Dánsko. Starší ľudia totiž zo strachu nakupovali a utrácali menej.
Epidemiologická situácia ovplyvňuje správanie ľudí
Najhorší scenár by podľa profesora nastal vtedy, keby sa epidémia rozbehla natoľko, že sa ľudia budú báť chodiť do práce či nakupovať. „Keď všetci prestanú nakupovať a firmy investovať, tak všetci prídeme o prácu,“ priblížil. Vtedy by sa ekonomické dopady ešte viac znásobili.
Českí lekári vyzvali vládu, aby uvoľnila opatrenia proti covidu. Kolegovia z prvej línie im poslali emotívnu odpoveď
Podľa profesora Jurajdu môžeme predísť ekonomickým aj druhotným zdravotným dopadom práve spomalením epidémie, pretože epidemiologická situácia sama má vplyv na správanie ľudí.
Ako tiež dodal, hlboká a dlhá ekonomická recesia môže mať dlhodobé a veľké zdravotné následky.
Dlhodobý ekonomický stres je totiž spojený so stratou kariérnych očakávaní, ale tiež nárastom alkoholizmu či psychických problémov. V prípade masového prepúšťania výrazne rastie aj riziko kardiovaskulárnych ochorení a iných zdravotných problémov a takisto stúpa počet samovrážd.
