Exminister zdravotníctva a poslanec parlamentu Marek Krajčí (OĽaNO) nepopiera aritmetické kalkulácie štúdie o Nadúmrtnosti na COVID-19 od autora Petra Pažitného.
Podľa poslanca však materiál obsahuje závažné metodologické nedostatky a úplne ignoruje epidemiológiu a mechanizmy, ktoré stoja za šírením infekčných chorôb, menovite COVID-19. Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol, štúdia nie je recenzovaná a pochybuje, že by v takomto formáte bola schopná prejsť recenzným konaním karentovaného odborného periodika.
„Divím sa, že sa jej venovala taká veľká mediálna pozornosť. Hlavné nedostatky štúdie sú, že nadúmrtnosť nie je meradlom úspešnosti nefarmakologických intervencií, ktoré sme mali k dispozícii počas prvej a druhej vlny pandémie,“ uviedol Krajčí.
Krajiny sa nedajú porovnávať
Zároveň štúdia podľa neho úplne ignoruje epidemiológie jednotlivých COVID variantov a mechanizmov šírenia COVID-19 v ľudskej populácií. Dodal, že preto sa nedajú jednotlivé krajiny porovnávať.
Viac o téme: Koronavírus
„Môžeme sa ako tak porovnávať s našimi okolitými susedmi, najmä s Českou republikou,“ uviedol Krajčí. Dodal, že Slovensko zvládlo prvú vlnu ako celosvetový premiant a počas mimoriadne ťažkej druhej vlny pre rýchly nástup alfa variantu skončilo v úmrtnosti v porovnaní s naším západným susedom o tisícky úmrtí lepšie.
Mohli rozhodnutia politikov za vysokú nadúmrtnosť na COVID-19? Štúdia vykazuje vážne nedostatky
„Počas môjho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva sme boli jednou z najrýchlejšie očkujúcich krajín Európy a mali najvyšší nárast dôveryhodnosti v očkovanie spomedzi krajín V4,“ tvrdí exminister zdravotníctva.
Na Lengvarského sa zabudlo
Ďalej nazval prvoplánové a neférové, keď médiá vo svetle tejto štúdie dávajú vinu za nadmerné úmrtia len jemu a bývalému predsedovi vlády a lídrovi hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igorovi Matovičovi.
„Meno súčasného ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) sa nikde nevyskytuje. Pritom manažment tretej vlny riešil práve on. Bola vyzdvihnutá jeho komunikácia s verejnosťou, pritom na Slovensku v tomto období umieralo výrazne viac ľudí ako v Česku,“ vysvetlil poslanec.
Slovensko už vtedy podľa Krajčího disponovalo rýchlymi antigénovými samotestami, účinnou registrovanou liečbou, dostatkom monoklonálnych protilátok a očkovacích látok.
„Pokiaľ by bol lepší manažment a logistika očkovania, prevencie samotestami, podávanie liečby a monoklonálnych protilátok, čo sú merateľné ukazovatele, Slovensko si mohlo udržať lepšie výsledky v úmrtnosti na pandémiu v porovnaní s Českom a nemuselo zaknihovať tisícky zbytočných úmrtí,“ uzavrel exminister Krajčí.
Zo štúdie s názvom Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) vyplýva, že na vysokú nadúmrtnosť počas pandémie koronavírusu mali vplyv rozhodnutia politikov. Ak by Slovensko zaviedlo opatrenia, ako napríklad Dánsko, podľa štúdie sa mohlo potenciálne zachrániť až 21-tisíc životov.
