Jesenné obdobie je pre mnohých priaznivcov prírody spojené so zberom húb. Hoci ide o obľúbenú tradíciu, odborníci upozorňujú na rastúci počet prípadov otráv, ktoré môžu mať závažné zdravotné následky. Každoročne sa na Slovensku evidujú desiatky až stovky prípadov intoxikácie po konzumácii húb, pričom najviac ich býva práve na prelome leta a jesene.
Odborníci varujú, že lekársku pomoc treba vyhľadať bezodkladne pri akýchkoľvek tráviacich ťažkostiach po požití húb, bez ohľadu na to, či boli nazbierané v lese alebo kúpené. Medzi typické príznaky patrí nevoľnosť, vracanie, hnačka či bolesti brucha. Najvážnejšie prípady bývajú spojené s požitím muchotrávky zelenej, ktorá patrí medzi najnebezpečnejšie jedovaté huby v našej prírode. Rizikové sú však aj jedlé huby, ak nie sú dostatočne tepelne spracované.
Výplach žalúdka je už zastaraný
V prípade podozrenia na otravu sú pacienti spravidla hospitalizovaní, najmä ak sa objavia príznaky ako vracanie, hnačky alebo kŕče. V týchto prípadoch lekári sledujú vitálne funkcie a laboratórne parametre, pričom v závažných prípadoch zabezpečujú aj toxikologické vyšetrenia biologických vzoriek.
S príchodom jesene opäť stúpa výskyt ochorenia COVID-19. Ako sa môžete pred nákazou chrániť?
Podľa odborníkov je najúčinnejšou formou prvej pomoci rýchla hydratácia a úprava vnútorného prostredia organizmu, teda korekcia minerálov. Pri potvrdení otravy toxínmi z muchotrávky zelenej sa podáva špecifické antidotum – silibinín. Problémom je, že prvé príznaky otravy sa často objavia až po 4 až 16 hodinách od konzumácie húb, keď už môže byť organizmus pacienta vážne narušený.
Výplach žalúdka sa dnes považuje za zastaraný zákrok, ktorý je indikovaný len výnimočne – a to výhradne do jednej hodiny od požitia húb. Modernou alternatívou je opakované podávanie väčších dávok aktívneho uhlia, ktoré viaže toxíny a zabraňuje ich ďalšiemu vstrebávaniu.
Prevencia otráv spočíva predovšetkým v opatrnosti. Odborníci odporúčajú zbierať len huby, ktoré zberač jednoznačne pozná. V žiadnom prípade by sa nemali konzumovať v surovom stave, pretože aj jedovaté druhy môžu mať príjemnú chuť. Treba sa vyhnúť prezretým, červivým či neznámym exemplárom, a nespoliehať sa na ľudové rady alebo tradície. V prípade akýchkoľvek pochybností je najlepšie obrátiť sa na mykológa, hubársku poradňu alebo použiť overenú mobilnú aplikáciu na identifikáciu húb.
Pomýliť sa môže aj skúsený hubár
Prvé príznaky otravy sa môžu objaviť už do 30 minút, no niekedy aj po 24 hodinách od konzumácie. Ide najčastejšie o tráviace ťažkosti, nevoľnosť, bolesti brucha, vracanie a hnačky. V ťažších prípadoch sa pridružujú potenie, závraty, halucinácie, poruchy videnia či vedomia. V extrémnych situáciách môže dôjsť k zlyhaniu pečene alebo obličiek.
Pri akomkoľvek podozrení na otravu hubami je nevyhnutné okamžite volať tiesňovú linku 155 alebo 112. Postihnutému treba podať dostatok vody, avšak vyvolávanie vracania sa neodporúča. Zásadným krokom je uchovať zvyšky konzumovaných húb alebo jedla, ktoré môžu pomôcť lekárom pri stanovení presnej diagnózy.
Odborníci zároveň upozorňujú, že nebezpečenstvo otravy hrozí aj u zdanlivo skúsených hubárov. Niektoré toxíny pôsobia pomaly a nepozorovane poškodzujú životne dôležité orgány.
„Aj skúsený hubár sa môže pomýliť. Niektoré toxíny v hubách nenápadne poškodzujú pečeň či obličky a príznaky sa objavia až vo chvíli, keď sú orgány vážne poškodené. Preto pri akomkoľvek podozrení neváhajte a okamžite volajte záchrannú službu. Len včasná liečba môže zachrániť život,“ zdôrazňuje internista Maksym Saienko.
