Ešte fajčíte? Každé štyri hodiny zomrie na rakovinu pľúc jeden Slovák

Až 26 percent všetkých úmrtí obyvateľov Európskej únie (EÚ) bolo v roku 2020 spôsobených rakovinou. Po ochoreniach obehovej sústavy ide tak o druhú najčastejšiu príčinu úmrtnosti na starom kontinente.

Vyplýva to z onkologických profilov 27 krajín EÚ, Nórska a Islandu, ktoré po prvý raz vypracoval Európsky register nerovností v oblasti rakoviny (ECIR) a ktoré prezentovala Európska komisia spoločne s Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Slovensko na nelichotivom 3. mieste

Z hodnotenia vyplynulo, že Slovensko má tretiu najvyššiu mieru úmrtnosti na rakovinu z celej EÚ, horšie výsledky má len Maďarsko a Chorvátsko.

Na 100-tisíc obyvateľov pripadá u nás 293 úmrtí, pričom priemer EÚ je 247. Podľa regiónov je úmrtnosť na rakovinu najnižšia v Žilinskom kraji (273,6) a najvyššia v Nitrianskom (329,5). V roku 2020 malo na Slovensku v prepočte na 100-tisíc obyvateľov určitý typ rakoviny 483 žien (priemer EÚ: 484) a až 773 mužov (priemer EÚ: 686).

Kým sa pacient dostane k adekvátnej liečbe, trvá to neúnosne dlho, naráža na kolos administratívy a dostupnosť inovatívnych liekov pre pacientov nie je ani zďaleka taká, ako v iných európskych krajinách.

Slováci sú v porovnaní s priemerom únie vo zvýšenej miere vystavení rizikovým faktorom ako fajčenie, obezita, nadváha, konzumácia alkoholu, či znečistené ovzdušie. Najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu pritom zostáva podľa ECIR rakovina pľúc, ktorej hlavným rizikovým faktorom je fajčenie.

„Na Slovensku i vo svete je rakovina pľúc najčastejšou príčinou úmrtia na nádorové ochorenie. Napriek tomu, že sa netýka výhradne fajčiarov, štatistiky sú neúprosné a jednoznačné: cigarety a dokonca aj pasívne fajčenie sú najväčšími vinníkmi karcinómu pľúc,“ pripomína Aliancia NIE Rakovine, ktorá sa zameriava na podporu prevencie a pomoc onkologickým pacientom. Pridáva tiež nelichotivú štatistiku, podľa ktorej, približne každé štyri hodiny zomrie na rakovinu pľúc jeden Slovák.

„Ide o najzanedbanejší́ segment z pohľadu dostupnosti onkologickej diagnostiky aj liečby, ktorí ročne pripraví o život takmer 3000 Slovákov. Žiaľ v súčasnosti máme najhoršie výsledky v Európe. Je to o to šokujúcejšie, že žijeme v čase, keď sa celosvetovo mení pohľad na toto ochorenie, ako na liečiteľné a vyliečiteľné,“ upozorňuje zakladateľka aliancie, Jana Pifflová Španková.

Na nedostakty poukazuje aj predseda Slovenskej pneumologickej ftizeologickej spoločnosti (SPFS), Doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc: „Kým sa pacient dostane k adekvátnej liečbe, trvá to neúnosne dlho, naráža na kolos administratívy a dostupnosť inovatívnych liekov pre pacientov nie je ani zďaleka taká, ako v iných európskych krajinách.“ 

Napriek tomu, že dôsledky fajčenia sú po dlhé desaťročia všeobecne známe a zďaleka sa netýkajú len pľúc, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) stále fajčí až 1,3 miliardy ľudí a ročne mu vo svete podľahne 8 miliónov ľudí.

Ako prestať

Podľa Aliancie NIE Rakovine, by fajčiarom, ktorí sa snažia prestať nemala chýbať pevná vôľa a podpora rodiny, či okolia. Pripomína tiež, že číslo linky pomoci pri odvykaní je na každej krabičke cigariet.

Odporúča vyskúšať aj náplaste, pastilky, žuvačky, nosné a ústne spreje, ktoré nahrádzajú pravidelnú dávku nikotínu a tú je možné postupne si znižovať.

Hlavnou príčinou vzniku zdravotných problémov spojených s fajčením je proces horenia a následné vdychovanie dymu nasýteného toxickými látkami.

Pre veľkú časť fajčiarov sa však môže boj s touto závislosťou skončiť neúspešne. Iba s pomocou vlastnej pevnej vôle to dokáže 3 až 5 percent fajčiarov, uvádza aliancia a pripomína, že bývalým fajčiarom sa človek stáva, keď nefajčí viac ako rok.

Hoci je najlepšie prestať úplne, tí, ktorí to napriek snahe nateraz nedokážu by mali podľa odborníkov aspoň zvážiť menej rizikové možnosti.

„Pokiaľ sa vám nepodarí prestať, prejdite na nikotínové alternatívy ako sú elektronické cigarety, zahrievaný tabak, či nikotínové vrecúška, ktoré tiež predstavujú krok vpred. Riziko vzniku chorôb spojených s fajčením klesá podobne, ako keď s cigaretami skončíte. Zároveň tieto nikotínové alternatívy nie sú hrozbou pre nefajčiarov (pasívne fajčenie), čím chránite zdravie ľudí okolo vás,“ uvádza aliancia.

Znižovanie rizika

Hlavnou príčinou vzniku zdravotných problémov spojených s fajčením je proces horenia a následné vdychovanie dymu nasýteného toxickými látkami.

Pri spaľovaní tabaku sa uvoľňuje až 6 000 najrôznejších látok, z ktorých približne 100 je označených za škodlivé a potencionálne škodlivé, vrátane tých rakovinotvorných. Nové náhrady cigariet proces spaľovania odbúrali a umožňujú tak prijímať nikotín pri nižšom riziku.

„Sú založené na princípe znižovania zdravotných rizík, angl. harm reduction a viaceré štúdie potvrdili, že môžu fungovať ako súčasť systému riešenia fajčiarskej závislosti. Existujú štúdie a odborné vyjadrenia významných regulačných autorít, že e-cigarety znižujú riziko plynúce z užívania nikotínu,“konštatuje docent Solovič.

Nižšie riziko potvrdila aj rozsiahla štúdia, ktorú si nechala vypracovať vláda Veľkej Británie. Výskumníci z Univerzity King’s College London pri jej zverejnení konštatovali, že fajčiari, ktorí prejdú na elektronické cigarety, pocítia „podstatnú redukciu“ svojho vystavenia toxickým látkam spôsobujúcim rakovinu, pľúcne i kardiovaskulárne ochorenia.

„Vaping (slangový výraz pre užívanie e-cigariet, pozn. red.) z krátkodobého a strednodobého hľadiska prináša len malý zlomok rizík fajčenia, avšak to neznamená, že nie je rizikový, osobitne pre ľudí, ktorí nikdy nefajčili,“ uviedla hlavná autorka výskumu, profesorka Ann McNeillová.

Podľa expertov je tento výskum doteraz najkomplexnejšou štúdiou zdravotných rizík vapingu, zahŕňa viac ako 400 štúdií z celého sveta.

Informovanosť je dôležitá

Profesorka Ann McNeillová upozorňuje, že hoci fajčenie zabíja až polovicu pravidelných dlhodobých fajčiarov, z prieskumu v Anglicku vyplýva, že až dve tretiny dospelých fajčiarov nevedia o tom, že používanie elektronických cigariet je menej škodlivé.