Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) spúšťa pilotnú iniciatívu merania radónu vo verejných budovách. Sústrediť sa pritom bude najmä na školy, materské školy a zariadenia sociálnych služieb. Merania sa začnú v Partizánskom a postupne sa pridávajú aj ďalšie samosprávy, konkrétne Bratislava Ružinov, Záhorská Bystrica, Borinka, Šaľa, Topoľčany a Trenčianske Teplice.
ZMOS priblížil, že odborným partnerom je v tejto súvislosti Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Experti na problematiku radónu budú vyhodnocovať dáta a identifikujú ďalšie kroky pre podrobnejšiu analýzu v prípade, že namerané hodnoty presiahnu stanovenú referenčnú úroveň 300 Bq/m3 za rok.
Prirodzený rádioaktívny plyn
Na projekte participuje aj Liga proti rakovine. Tá pripraví osvetu a komunikáciu ak ide o tému radónu, ktorá na Slovensku nie je až taká známa. Radón je totiž prirodzený radioaktívny plyn a je celosvetovo primárnou príčinou rakoviny pľúc u nefajčiarov.
„Radón nie je vidieť ani ho nie je cítiť, no vieme ho zmerať a pri aplikácii nápravných opatrení účinne znížiť. Mestám a obciam dávame do rúk jednoduchý návod zmerať, vysvetliť, napraviť situáciu a urobiť to rýchlo a lacno,“ uviedol predseda ZMOS Jozef Božik. Merania a prvé nízkonákladové zásahy budú hradené z rozpočtov zapojených miest a obcí.
Kliešte s letom nekončia a sú rizikom aj počas jesene, upozorňujú odborníci
„Keďže radón je celosvetovo po fajčení druhou najčastejšou príčinou rakoviny pľúc, chceme tému dostať bližšie k rodičom, učiteľom, seniorom a celkovo obyvateľom. Rovnako chceme ukázať, že prevencia existuje a opatrenia na potlačenia rizika vzniku onkologických ochorení pľúc alebo priedušiek sú v tejto dobe dostupné,“ povedala Jana Alexová z Ligy proti rakovine.
Prvá vlna meraní prebehne v základných a materských školách, v zariadeniach pre seniorov a ďalších zariadeniach sociálnych služieb, nájomných bytov, v mestských kultúrnych centrách, v mestských knižniciach alebo na krytých športoviskách.
Dlhodobé pasívne merania
Združenie miest vysvetlilo, že sa použijú takzvané pasívne stopové detektory alfa častíc rozmiestnené v triedach a miestnostiach s dlhodobým pobytom. Meranie potrvá počas vykurovacej sezóny, najlepšie počas čo najdlhšieho obdobia školského roka, aby bol k dispozícii ročný priemer koncentrácie radónu. Vyhodnotenie sa pritom zabezpečí v ISO akreditovanom laboratóriu a každá budova obdrží protokol s výsledkami merania.
Monika Müllerová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského vysvetlila, že dlhodobé pasívne merania sú najspoľahlivejší základ vyhodnotenia situácie v súvislosti s koncentráciou radónu a prípadných rizík v budovách. „Ak sa preukáže zvýšené riziko, existujú overené technické riešenia, ktoré dokážu eliminovať tento prirodzený rádioaktívny plyn v pobytových priestoroch,“ doplnila Müllerová.
Ľudia sa mýlia v tom, čo spôsobuje vysoký cholesterol: Vajíčka nie sú na vine, tvrdí odborníčka - ROZHOVOR
Pre samosprávy ide podľa združenia o finančne zvládnuteľnú agendu. Jednotková cena detektora sa totiž pohybuje od 30 do 40 eur podľa objemu zaobstaraných detektorov. Bežná škola ich potrebuje šesť až 12. V priemere to teda vychádza 200 až 400 eur na jednu budovu, s rezervou do 500 eur pri väčších objektoch.
„Iniciatívu uvádzame do života aj v kontexte prvého slovenského Národného akčného radónového plánu pre roky 2022-2026, ku ktorému v rámci tejto iniciatívy a dlhodobého záväzku vie ZMOS prispieť aj takouto formou. Legislatívny rámec existuje, no chýbali mu zatiaľ konkrétne kroky a financovanie na systematické testovanie a nápravy v sieti škôl, škôlok a sociálnych služieb,“ dodalo združenie.
Najprv využijú lacné opatrenia
V prípade, že by sa v budove potvrdilo zvýšené riziko, samosprávy najskôr využijú lacné opatrenia, ako napríklad dôsledné a nariadené vetranie, utesnenie prestupov a škár či jednoduché úpravy prevádzky vzduchotechniky. Podľa slov ZMOS ide o zásahy, ktoré sa zmestia do stoviek eur na objekt a vo viacerých prípadoch postačia.
„Ak je potrebné technické riešenie, najčastejšie sa inštaluje podtlaková odplyňovacia sústava pod podlahou so zberným bodom a ventilátorom, ktorá sa v európskej praxi pohybuje rádovo v jednotkách tisíc eur na objekt podľa konštrukcie a rozsahu prác,“ spresňuje ZMOS. Konečnou ambíciou je, aby sa meranie a znižovanie radónu stalo súčasťou riadnej správy budov, aby tak občania mali zdravé a bezpečné vnútorné prostredie v každej samospráve.
