Už len sedem pracovných dní ostáva, kým uplynie deadline na zaslanie finálneho Plánu obnovy Európskej komisii. Napriek tomu sa zdá, že s ním nie je spokojných viacero odborových organizácií.
Najväčšiu výhradu majú odborné spoločnosti k tomu, že finančné prostriedky by mali ísť iba štátnym nemocniciam. Štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková však toto tvrdenie odmieta.
Plán obnovy nie je diskriminačný a zameraný iba na štátne nemocnice, bráni sa ministerstvo
„Pretože modernizácia a financie sú tu aj mimo štátnych nemocníc, na nákup prístrojov presne v súlade s optimalizáciou siete,“ povedala na utorkovej diskusii okolo okrúhleho stola Zdravotníckych novín na tému Kde skončia peniaze z plánu obnovy.
V reforme sa chce podľa jej slov Ministerstvo zdravotníctva SR zamerať na koncové zariadenia, pričom zdôraznila, že sa zmeny plánujú aj s ohľadom na „neštátne“ nemocnice.
Súčasťou Plánu obnovy sú však aj ďalšie oblasti, ktorú vzbudzujú nespokojnosť.
Ambulantná starostlivosť
Do zdravotníctva sa štát podľa zverejnených dokumentov chystá v rámci Plánu obnovy naliať 1,7 miliardy eur. Túto oblasť pritom rozdelili na štyri menšie časti, pričom najdôležitejšiu z hľadiska použitia finančných zdrojov predstavuje ústavná a akútna starostlivosť.
Asociácia polikliník nesúhlasí s plánom obnovy pre zdravotníctvo, ide v ňom o účelnú diskrimináciu
Do nej spadá výstavba a renovácia nemocníc a staníc rýchlej zdravotnej pomoci, digitalizácia, vybavenie, podpora ambulantnej starostlivosti. Jedinú reformu ambulantnej starostlivosti v úvode marca predstavil rezort zdravotníctva konkrétnejšie.
Jej cieľom má byť vznik nových ambulancií s dôrazom na najkritickejšie regióny, nastavenie siete všeobecných lekárov, zlepšenie dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti a motivovanie medikov, aby po vyštudovaní neodchádzali pracovať do zahraničia.
Primárnu zdravotnú starostlivosť potrebuje Slovensko na lokálnej úrovni, myslí si Lexmann
„Reforma ambulantného sektora je nesmierne dôležitá, pretože práve primárna sféra je kostrou každého zdravotníctva,“ ocenila reformu Slovenská lekárska komora (SLK), no dodala, že problémy v tomto sektore sú dlhodobé. Mali sa preto riešiť už dávno.
Nové ambulancie
Prestarnutý personál, najmä lekári, nedostatočné finančné ohodnotenie, nevyhovujúce pracovné podmienky a chýbajúca celková motivácia ohrozujú poskytovanie kvalitnej a dostupnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Riešiť by to malo navýšenie počtu ambulancií. „Cesta vzniku nových ambulancií je správna, ale musíme ich otvárať za päť rokov viac ako udáva aj reformný plán,“ uviedla komora pre portál vZdravotníctve.sk.
Dôležité bude aj zvýšenie počtu lekárov a reformovanie počtov medikov. Na to bude, samozrejme, potrebné zatraktívniť prácu a povolanie lekárov ako také.
„Veľký dôraz u všeobecných lekárov dávame na zvýšenie ich kompetencií, ale tie nie je možné zaviesť v širšom meradle bez ďalších, ešte dôležitejších opatrení,“ doplnila SLK.
Ministerstvo odmieta spochybňovanie Plánu obnovy, úžitok vraj z neho budú mať zdravotníci i pacienti
Riešiť by sa mal prechod pacienta od všeobecného lekára k špecialistovi, prípadne do nemocnice. Podľa SLK musia byť jasne vyhradené cesty pacienta „od odborníka k odborníkovi tak, aby neostal sám a bezradný“.
Na papieri pekné
Potom môže priniesť „zvýšenie kompetencií svoje ovocie“. Komora dodáva, že sa však popri tom nesmie zabudnúť ani na už existujúce ambulancie, je potrebné začať v nich nahrádzať staršie vekové generácie mladšími lekármi.
„Dôležitú úlohu bude hrať aj geografická dostupnosť tejto starostlivosti tak, aby každý pacient dostal základnú zdravotnú starostlivosť čo najbližšie,“ tvrdí SLK s tým, že kľúčové bude namodelovanie správnej optimalizácie siete.
Súkromní lekári o reforme ambulantnej sféry: Musíme si priznať, bude to drahé
Slovenská lekárska komora považuje všetky plánované zmeny za dôležité, no realita je iná: „Znejú dobre, ale nie je v nich nič nové, SLK o nich hovorí už niekoľko rokov. Uvidíme, či a ako sa ich podarí presadiť do života.“
Na záver dodali, že reformy slovenského zdravotníctva na papieri vždy vyzerali dobre, no k reálnemu naplneniu nikdy nedošlo. Finančná injekcia v hodnote 1,7 miliardy eur z peňaženky Európskej únie (EÚ) by to mohla zmeniť.
