Do dôchodku ďaleko

Vek odchodu do dôchodku sa každý rok o pár mesiacov posúva. No tomu má byť koniec. Parlament zaviedol strop, maximum rokov, za ktoré sa už nepôjde. No v zdravotníctve to môžeme pokojne vyhlásiť za akademickú debatu. Dôchodkový vek je totiž pre mnohých len číslo a naďalej ostávajú pracovať.

Parlament schválil ústavný zákon od poslancov za Smer-SD, ktorým sa od júla tohto roka zavedie strop na dôchodkový vek na úrovni 64 rokov. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa, bude mať právo ísť do dôchodku najneskôr v 63,5 roku. Ak žena vychovala dve deti, bude môcť ísť do penzie najneskôr v 63 rokoch. Žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi bude mať strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roku.

Vyzerá to pekne, no ekonómovia majú od nadšenia ďaleko. Samotná rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje na negatíva. „Výška novopriznaných dôchodkov by sa automaticky znížila o takmer 10 % v porovnaní so súčasnou legislatívou (v roku 2067) vplyvom menšieho počtu odpracovaných rokov u ľudí odchádzajúcich do dôchodku,“ upozorňuje kancelária rozpočtovej rady.

Tento negatívny efekt na výšku dôchodkov podľa KRRZ priznali aj samotní predkladatelia zákona. Predseda strany Smer-SD Robert Fico reagoval, že je to nezmysel. Podporil to však zaujímavým argumentom. Ak podľa neho ľudia budú chcieť, budú môcť pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku.

Tak, ako doteraz.

Sestry: Môže to spôsobiť kolaps

Zastropovanie dôchodkov na úrovni 64 rokov môže čoskoro spôsobiť v zdravotníctve reálny kolaps, varuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Na základe jej štatistík v súčasnosti na Slovensku pracuje v povolaní sestra 97,6 % žien a len 2,4 % mužov.

„Ak by sme sa pozreli na vekovú štruktúru sestier, tak 1 105 pracujúcich má viac ako 65 rokov,“ priblížil člen prezídia SKSaPA Milan Laurinc. Vo veku 60-64 rokov v súčasnosti pracuje 3 481 sestier. vo veku 55-59 rokov je ich 5 720.

„Ak sa na tieto čísla pozrieme globálne, môžeme skonštatovať, že ak poslanci NR SR a Vláda SR nezačnú vážne zamýšľať nad riešeniami, ktorými sa zlepšia pracovné podmienky v zdravotníctve, do 10 rokov nám bude chýbať v systéme približne 10 000 sestier,“ varuje Laurinc.

Iné čísla, rovnaký obrázok

Ministerstvo zdravotníctva v prípade sestier udáva nižšie čísla. Odvoláva sa pritom na ročenku Národného centra zdravotníckych informácií. Posledné kompletné údaje však pochádzajú ešte z roku 2016.

I tak však podiel pracujúcich nad 60 rokov nie je malý. Takmer 26 %, čiže viac ako štvrtina lekárov na Slovensku je v dôchodkovom veku, alebo sa k nemu blíži. V prípade zubných lekárov je to ešte vyšší podiel, takmer 38 %.

V prípade pôrodných asistentiek je to viac ako 10,5 %. Zo sestier je podľa údajov NCZI viac ako 8 % starších ako 60 rokov.

Prečo neodchádzajú do dôchodku?

Na Slovensku netrpíme práve nadbytkom zdravotníckych pracovníkov. Zastavenie posúvania dôchodkového veku situácii určite nepomôže, no už teraz, ako vidíme, máme značný podiel pracujúcich dôchodcov.

Zaujímalo nás, prečo ostávajú pracovať, aj keď si už mohli užívať zaslúžený odpočinok. Náš prieskum sa vzhľadom na malý počet odpovedajúcich netvári ako reprezentatívny, no poskytne nám aspoň základný náhľad.

Len jeden respondent ako dôvod označil výhradne to, že ho práca baví a do dôchodku sa mu nechce. Ďalší dvaja to označili ako jeden z dôvodov.

Entuziazmom to teda nebude.

Problém: vyžiť z dôchodku

Keď si nedávno primár kožného oddelenia trebišovskej nemocnice Ondrej Bobík preberal ocenenie z rúk ministerky zdravotníctva, novinári sa ho pýtali aj na 50-ročnú prácu. Bobík úprimne odpovedal, že v práci ho zatiaľ nemá kto nahradiť. Kolegovia, ktorých vychovával, odišli do súkromnej sféry, ale už si vychováva ďalších.

Práve nedostatok nástupcov je ďalším dôvodom, prečo zdravotnícki pracovníci neodchádzajú do dôchodku. Opäť je to však menšina, vyjadrili sa tak len dvaja. Pre ďalších dvoch to bol jeden z dôvodov.

Drvivú väčšinu, takmer 65 % odpovedí, však predstavovala obava z výšky starobného dôchodku. Respondenti sa obávajú, že z neho nevyžijú.

Najviac sa nám ozvalo sestier, v ambulantnej aj ústavnej sfére. Počet rokov, ktoré respondenti strávili v práci po dovŕšení dôchodkového veku, sa pohyboval od jedného až po úctyhodných dvanásť.

Čo ďalej?

Zavedenie stropu na dôchodkový vek zrejme ani v budúcnosti počet zdravotníckych pracovníkov neovplyvní. Ak teda neočakávame, že z ničoho nič sa prudko zvýšia dôchodky.

Situácia medzi zubnými lekármi sa môže prechodne zhoršiť. Ako upozornila Slovenská komora zubných lekárov, chýba jej najmä stredná generácia. Počet mladých zubných lekárov by to však mal postupne vylepšiť.

Celkovému nedostatku zdravotníckych pracovníkov sa čoskoro budeme venovať bližšie. Zatiaľ majme na pamäti, že výrazná časť, najmä lekárov, už pracuje aj po dôchodkovom veku.

Problém však je, že pracujú, len kým im sily a zdravie dovolia. A môžu kedykoľvek skončiť.