Na neodkladnú zdravotnú starostlivosť má nárok každý, vždy a za každých okolností. Niekedy však pacient z rôznych príčin nedokáže správne zhodnotiť situáciu a záchrannú zdravotnú službu si privolá neopodstatnene.
Skupina Falck v tlačovej správe uviedla príklady, kedy je a, naopak, kedy nie je využitie záchrannej služby dostatočne zdôvodnené.
Iba pri život ohrozujúcich stavoch
Pacient, u ktorého sa prejavili zdravotné problémy, no tie ho neohrozujú na živote, by mal v prvom rade kontaktovať svojho obvodného lekára.
Ak sa tieto problémy objavili v čase, kedy obvodný lekár už neordinuje, a pacient sa dokáže sám pohybovať, je mobilný, navštívi Ambulantnú pohotovostnú službu.
Záchranná zdravotná služba by mala byť privolaná iba pri život ohrozujúcich stavoch. To je napríklad:
- ťažký úraz,
- kolaps s podozrením na zastavenie obehu,
- možný srdcový infarkt alebo cievna mozgová príhoda,
- ťažké akútne zhoršenie chronických ochorení.
Zneužívanie služby pacientmi
Jedným z problémov, na ktorý už dlhšie upozorňujú (nielen) záchranári, je podľa poskytovateľa záchrannej služby zneužívanie tiesňovej linky 155 alebo 112.
„Zdravotnícky záchranár zasahuje pri prípadoch akútnej zmeny zdravia, pri život ohrozujúcich stavoch. Ich úlohou nie je pacienta vyliečiť, ale poskytnúť mu bezodkladnú odbornú prvú pomoc a previezť ho do nemocničného zariadenia,“ uviedol lekár Falck Záchranná Olexander Opanasenko.
V zásade existuje niekoľko typov zneužitia záchrannej zdravotnej služby.
Odstránenie kliešťa alebo zvýšená teplota
Prvým typom je pacient, ktorý nedokáže posúdiť svoj zdravotný stav a to, či si skutočne vyžaduje zásah rýchlej pomoci.
Práve na to sú školení operátori tiesňovej linky. Na základe rozhovoru s pacientom posúdia jeho zdravotný stav a podľa potreby vyšlú k pacientovi rýchlu pomoc.
Existujú však aj takí pacienti, ktorí vedia, čo majú operátorovi na linke „nadiktovať“ tak, aby bol operátor nútený poslať k nemu zdravotníkov.
Podľa Falck sa tak často stane, že k zvýšenej teplote, prisatému kliešťovi alebo k človeku, ktorý si potrebuje dať predpísať lieky a ktorému sa nechce ísť mestskou hromadnou linkou k lekárovi, sú privolaní zdravotnícki záchranári. Pritom mohli práve v tej chvíli zasahovať pri vážnom, život ohrozujúcom prípade.
Koľko času môžu deti tráviť pred televízorom či mobilom? Odborníci majú pre rodičov odporúčanie
Systém obchádzajú aj lekári
„Pomerne časté sú aj situácie, kedy pacient pri zhoršení svojho zdravotného stavu, prevažne pri chronickom ochorení, volá svojmu obvodnému lekárovi, aby sa s ním poradil. Lekár, namiesto toho, aby pacienta vyšetril vo svojej ambulancii alebo ho navštívil doma, mu odporučí zavolať na tiesňovú linku,“ hovorí zo skúseností Opanasenko.
Iný druh situácií vzniká u niektorých lekárov alebo špecialistov, ktorí pre pacienta privolávajú sanitku výlučne kvôli jeho transportu do nemocnice.
Často po krátkom dvoj- či trojminútovom vyšetrení pacienta k nemu rovno privolajú cez operačné stredisko záchrannú službu, aby ho previezla do nemocnice.
Podľa Falck je potrebné si uvedomiť, že ak sa na transport volá posádka ZZS, s veľkou pravdepodobnosťou ide o život ohrozujúci stav, počas ktorého musí byť pacient pod nepretržitým dozorom zdravotníkov.
Záchranári sa v teréne s touto situáciou stretávajú pomerne často.
Ako dopravná služba
„V decembri sme boli ako posádka rýchlej lekárskej pomoci vyslaní k pacientovi, ktorý prišiel na vyšetrenie k svojmu spádovému internistovi s nahlásenou bolesťou na hrudi,“ spomína Opanasenko.
Po príchode pacient čakal na chodbe. Bez akéhokoľvek dozoru, bez zavedeného žilového prístupu, pričom lekár sa po príchode záchrannej služby neukázal.
„Išlo vyslovene len o transport pacienta do nemocnice. Po „odvezení“ sa nám muž dokonca poďakoval za prevoz a vypýtal si naspäť svoju zdravotnú kartu,“ dodal Opanasenko.
Išlo pritom o pacienta, ktorý mal bolesti približne týždeň. K lekárovi prišiel sám mestskou hromadnou dopravou.
