Dopady pandémie ochorenia COVID-19 na svet a jeho obyvateľov ešte stále nie sú známe, a to aj z dôvodu, že šírenie vírusu SARS-CoV-2 sa nám zatiaľ nepodarilo zastaviť. Kritici však tvrdia, že doterajšie opatrenia ublížili viac, ako samotná pandémia.
V oblasti zdravotníctva vidia ako najväčšie problémy zanedbanú prevenciu iných ochorení, predlžovanie čakacích dôb na konzultácie či odložené chirurgické zákroky, ako aj nedostatočnú starostlivosť o duševné zdravie.
Ľudí odmietajúcich očkovanie proti koronavírusu výraznejšie pribudlo, mnohí by však svoj postoj zmenili
Vedci z Austrálie, Dánska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov sa rozhodli zistiť, či sú tieto tvrdenia aspoň sčasti pravdivé. Zamerali sa pritom na porovnanie úmrtnosti, prístupu k zdravotnej starostlivosti a dopadu na duševné zdravie.
Nadmerná úmrtnosť
V súvislosti s úmrtnosťou vedci vo svojej štúdii použili údaje o takzvanej nadmernej úmrtnosti, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočným počtom úmrtí a predpokladaným počtom, ktorý sa očakával vzhľadom na trendy pred pandémiou.
Medzinárodný vedecký tím porovnal údaje o nadmerných úmrtiach, ktoré sa v 94 krajinách zbierali od začiatku pandémie v roku 2020 do polovice roku 2021, ako uvádza portál Medical News Today.
Viac než štyridsať percent Angličanov počas pandémie pribralo, prehĺbili sa problémy s obezitou
Na výsledky sa pozreli z hľadiska toho, že ak by boli opatrenia horšie ako pandémia, lockdown by mal automaticky znamenať navýšenie počtu nadmerných úmrtí. Že to tak nie je, dokazuje najmä údaje z Austrálie a Nového Zélandu.
Tieto dva ostrovné štáty mali počas minulého roka niekoľko výrazných lockdownov, no napriek tomu veľmi nízky počet nakazených koronavírusom. Viac ľudí, ako sa očakávalo, však v týchto krajinách v porovnaní s inými rokmi nezomrelo.
Slovensku hrozí pri šírení delta variantu koronavírusu až trojnásobok obetí, tvrdí zdravotnícky analytik
Podobné závery možno vidieť aj v Južnej Kórei, na Taiwane a v Thajsku. Avšak naopak, v krajinách, kde bolo viacero prísnych lockdownov, ale aj vysoký počet nakazených, možno hovoriť o veľkom množstve nadmerných úmrtí.
Takýmito štátmi sú napríklad Švédsko, Rusko či Brazília. Samotné lockdowny tak nie sú zodpovedné za nárast úmrtí, môže za ne rozhodne pandémia.
Zdravotná starostlivosť
Ďalším sledovaným parametrom bol prístup k zdravotnej starostlivosti. Počas uplynulého roka boli publikované viaceré štúdie, ktoré hovoria o zanedbanej starostlivosti o iných pacientov ako tých COVIDových.
Britská štúdia napríklad zaznamenala nárast infarktov počas prvej vlny pandémie. Výskum však nedokázal vôbec určiť, či tento nárast spôsobili vládne obmedzenia alebo COVID-19.
Odborníci sa tiež obávajú nárastu úmrtí v súvislosti so zanedbaným skríningom rakovinových ochorení. Ten však môže byť tiež dôsledkom prerozdelenia zdravotníckeho personálu do COVID oddelení.
Koronavírus môže spôsobiť u mladších dospelých vážne poškodenie orgánov, tvrdí britská štúdia
Profesor epidemiológie na University of Edinburgh Mark Woolhouse na margo týchto záverov povedal, že „autori správne pripúšťajú, že je nesmierne ťažké odlíšiť priame a nepriame účinky lockdownu či pandémie“.
Nedá sa teda jednoznačne povedať, či za zhoršený prístup k zdravotnej starostlivosti môžu opatrenia alebo samotná pandémia.
Duševné zdravie
Podobne sa autori vyjadrujú aj v súvislosti s dopadom na duševné zdravie. Štatistiky hovoria, že síce nestúpol počet samovrážd, no celkové duševné zdravie ľudí sa od začiatku pandémie dokázateľne zhoršilo.
V štatistikách vyšší počet samovrážd pre pandémiu nevidno, podľa psychologičky ešte len začnú pribúdať
Či je to však v dôsledku izolácie a osamelosti v súvislosti s lockdownom alebo zo strachu o blízkych a obáv z infekcie koronavírusom, to presne určiť nevedia. Neurovedec Dean Burnett z univerzity v Cardiffe vysvetľuje prečo.
„Surové čísla sú užitočné na sledovanie vývoja a priebehu pandémie, ale každé z týchto čísel je v skutočnosti zložitým individuálnym človekom so všetkými emocionálnymi väzbami a vzťahmi, ktoré to obnáša,“ uviedol.
Depresia či demencia. COVID-19 zvyšuje riziko psychologických a neurologických porúch, tvrdí štúdia
Psychológia nie je exaktná veda a ani sami ľudia často nevedia, čo je príčinou ich problémov. Preto sa ani v tomto smere nedajú vplyvy opatrení a ochorenia samotného oddeliť.
Záver
V závere tak možno skonštatovať, že pri porovnaní troch vymenovaných oblastí, jediným faktorom, ktorý dokáže reálne porovnať vplyv pandémie a lockdownu, je počet nadmerných úmrtí. A ten jednoznačne dokazuje, že pandémia má na spoločnosť horšie dôsledky ako lockdown.
