BRATISLAVA 29. augusta (WEBNOVINY) – Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944, malo svoj význam nielen z politického, ale aj vojenského hľadiska, tvrdí historik Tomáš Klubert.
„Počet príslušníkov okupačných vojsk priamo nasadených na likvidáciu povstania nebol vysoký – maximálne 25-tisíc mužov. Oveľa väčšiu komplikáciu spôsobila nemeckému hlavnému veleniu skutočnosť, že dva mesiace nemohlo využívať slovenské komunikácie na doplňovanie a zásobovanie svojich vojsk na východnom fronte,“ povedal Klubert agentúre SITA. Povstalci podľa historika vzdorovali okupačným vojskám dva mesiace, hoci pôvodný odhad bol štyri dni.
Pozrite si najdôležitejšie udalosti súvisiace so SNP v roku 1944
Obrazom: Na oslavy 70. výročia SNP prišlo vyše 10-tisíc ľudí
Fico na oslavách SNP kritizoval sankcie, Paška neonacistov
Kotleba dal na úrad transparent Yankees go home! Stop NATO!
Ruský minister nemohol po oslavách SNP preletieť nad Poľskom
Partizánov viedol do národného povstania hnev na fašizmus
Prebehlo viacero povstaní
V lete a na jeseň 1944 bolo podľa Kluberta v nacistami kontrolovanej či priamo okupovanej Európe niekoľko viac alebo menej úspešných povstaní.
„Čo do počtu účastníkov boli najvýznamnejšie Varšavské povstanie (1. augusta – 2. októbra 1944) a Parížske povstanie (19.- 25. augusta 1944). Do Varšavského a Parížskeho povstania sa aktívne zapojilo asi 50-tisíc ľudí,“ vysvetľuje.
Povstalecká armáda na Slovensku mala na začiatku októbra 1944 takmer 60-tisíc príslušníkov (z toho asi 45-tisíc ozbrojených) a okrem nich operovalo na povstaleckom území okolo 12-tisíc partizánov (z toho asi 8000 ozbrojených).
SNP je v dejinách Slovákov ojedinelý jav
„Varšavské a Parížske povstanie však mali na rozdiel od SNP teritoriálne obmedzený charakter a odohrávali sa na území, ktoré bolo v bezprostrednom dosahu spojeneckých vojsk. Odpor povstaleckej armády, ktorá dokázala dva mesiace udržovať súvislý front v hlbokom tyle nemeckých vojsk, predstavuje ojedinelý fenomén v dejinách druhej svetovej vojny,“ tvrdí o SNP Klubert.
Historik pripomína, že Povstanie bolo v prvom rade ozbrojeným vystúpením Slovákov proti cudzej okupácii, čo je podľa Kluberta v našich dejinách veľmi ojedinelý jav. „Ďalej treba zdôrazniť, že Edvard Beneš mal v úmysle potrestať Slovákov za ich zradu v marci 1939 a na Slovensku mala byť po prechode frontu nastolená vojenská diktatúra. Vypuknutie SNP však tomu zabránilo,“ dodal.
Slovenský národ už po 29. auguste 1944 nemohol byť podľa historika ako celok obviňovaný z kolaborácie s nacistickým Nemeckom a Povstanie umožnilo Slovákom, aby si zachovali svoju štátnosť, aj keď v obmedzenej forme.
Počet obetí je doposiaľ nejasný
Počet obetí v bojoch na povstaleckom fronte (29.augusta – 27. októbra 1944) nebol doposiaľ presne vyčíslený a publikované údaje značne kolíšu. Podľa nemeckých údajov, ktoré boli zverejnené krátko po potlačení SNP, padlo až 5 000 povstalcov, čo je však podľa Kluberta dosť nadsadený počet.
„Naopak, počas komunistického režimu bol počet padlých povstalcov zredukovaný na 1 700, čo je zasa príliš málo. Niektoré súčasné odhady hovoria o troch tisíckach padlých povstalcov. Ďalších 450 účastníkov SNP zahynulo v zajateckých táboroch a 350 zostalo nezvestných,“ doplnil. Na strane okupačných vojsk straty podľa historika určite nepresiahli 1 500 mužov.
