Slovensko, ktoré bolo v minulosti sovietskym satelitom, je členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) od roku 2004. Ako píše agentúru Associated Press (AP), realita príslušnosti k najväčšej vojenskej aliancii na svete sa však prejavila až po ruskej invázii na Ukrajinu pred rokom.
Malá stredoeurópska krajina teraz hostí tisíce vojakov NATO a spojenecké lietadlá hliadkujúce na jej oblohe umožňujú Bratislave zvažovať, či sa stane prvou krajinou, ktorá vyšle stíhačky na susednú Ukrajinu. Zároveň by sa tak mohla zbaviť svojich ťažkopádnych lietadiel zo sovietskej éry.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) je za to vďačný. „Povedal by som, že Slovenská republika je bezpečnejšou krajinou v menej bezpečnom svete,“ skonštatoval v rozhovore pre agentúru AP v Bratislave. „Dobre si pamätáme, aké to bolo mať na našom území okupantov,“ dodal, odkazujúc na vojenskú inváziu pod vedením Sovietskeho zväzu v roku 1968 do bývalého Československa, ktoré sa pokojne rozdelilo v roku 1993, štyri roky po páde komunistického režimu.
Vojaci z rôznych krajín
Keďže sa NATO snaží upokojiť členov na svojom východnom krídle, ktorí sa obávajú potenciálnej ruskej hrozby, krajina s 5,4 milióna obyvateľmi v súčasnosti hostí bojovú skupinu tvorenú vojakmi zo Spojených štátov, Nemecka, Poľska, Holandska, Slovinska a Českej republiky.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
„Posolstvo nasadenia všetkých týchto jednotiek je jednoduché,“ vyjadril sa pre agentúru Associated Press český plukovník Karel Navrátil, ktorý je veliteľom bojovej skupiny, s tým, že ich úlohou je „odstrašenie… odradiť potenciálneho agresora od šírenia agresie do členských štátov NATO“.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vznikli podobné jednotky aj v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. Dopĺňajú ďalšie štyri jednotky nasadené v roku 2017 v troch pobaltských štátoch a v Poľsku s cieľom rozšíriť prítomnosť NATO od Baltského po Čierne more.
Spoločné cvičenia v Lešti
Vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť na strednom Slovensku jednotky nedávno uskutočnili spoločné cvičenia s rôznymi scenármi vrátane útokov dronov alebo delostrelectva, reakcie na chemický útok alebo znovuzískania oblastí obsadených nepriateľskými silami, uvádza AP. Mnohonárodné sily by mali byť podľa Navrátila v marci „pripravené na boj“.
Slovensko tiež pracuje na modernizácii vlastných ozbrojených síl podľa štandardov NATO, čo sa ukázalo ako prínos pre bojujúcu Ukrajinu, kde skončila veľká časť starých slovenských ťažkých zbraní zo sovietskej éry.
Sú medzi nimi rakety protivzdušnej obrany S-300, vrtuľníky, tisíce rakiet pre odpaľovacie zariadenia Grad a desiatky obrnených vozidiel. Výmenou za to má Slovensko dočasne rozmiestnené americké batérie protivzdušnej obrany Patriot s americkými, nemeckými a holandskými jednotkami a dostalo nemecké tanky Leopard a systémy protivzdušnej obrany Mantis.
Zelenskyj žiadal o stíhačky Mig-29
Slovensko už celkovo poskytlo Ukrajine zbrane v hodnote takmer 168 miliónov eur a prostredníctvom osobitného fondu Európskej únie (EÚ) získalo späť viac ako 82 miliónov eur.
Toto nie je hádka o tom, kto rozhodne o dodaní migov Ukrajine. Vláda kompetencie má, vysvetľuje Naď
V súvislosti s opätovnými žiadosťami Ukrajiny o stíhačky zo západných krajín, Slovensko zvažuje, že dá Ukrajine 10 z 11 lietadiel MiG-29 sovietskej výroby, pričom to jedenáste by malo byť podľa ministra obrany Naďa vyhradené pre slovenské múzeum.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na februárovom summite Únie v Bruseli požiadal o lietadlá priamo slovenského premiéra Eduarda Hegera. Ak by Slovensko súhlasilo, stalo by sa prvým členom NATO, ktorý by tak spravil.
Slovenská republika pritom už v lete uzemnila svoje MiG-29 pre nedostatok náhradných dielov a odborníkov na ich údržbu po tom, ako sa ruskí technici vrátili domov, píše AP. „MiG-y už nikdy nebudeme používať,“ povedal Naď a dodal, že „pre nás nemajú žiadnu skutočnú hodnotu“, no „ak ich dáme Ukrajine, môžu pomôcť zachrániť ich životy“.
Konečné rozhodnutie by malo padnúť v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov. Od uzemnenia slovenských MiG-29 monitorujú slovenský vzdušný priestor Poľsko a Česká republika, pričom neskôr v tomto roku by sa malo pridať aj Maďarsko.
Fico je proti vojenskej podpore Ukrajiny
Bratislava síce podpísala dohodu o nákupe 14 amerických stíhačiek F-16 Block 70/72, no začiatok ich dodávky bol odložený o dva roky na začiatok roka 2024.
Naď zdôraznil, že krajina reagovala na potrebu ukrajinských zbraní napriek dlhodobej politickej kríze, ktorá v decembri vyústila do pádu vlády po hlasovaní o vyslovení nedôvery. „To, aby sa Ukrajina dokázala brániť proti ruskej agresii, je absolútne v našom národnom, štátnom, bezpečnostnom a obrannom záujme,“ skonštatoval. Nie všetci na Slovensku si to však myslia.
Prezidentka Zuzana Čaputová požiadala vládu, aby zostala s obmedzenými právomocami až do septembrových predčasných volieb, ktoré podľa AP s veľkou pravdepodobnosťou vyhrá opozícia. Medzi jej lídrov patrí aj populistický bývalý premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý je proti vojenskej podpore Ukrajiny i únijným sankciám voči Rusku a tvrdí, že slovenská vláda nemá mandát dodať Ukrajine stíhačky, píše AP. Vláda preto čaká na právne stanovisko k tejto otázke.
Naď však pre agentúru AP uviedol, že dohoda o MiG-och by bola „skutočne výhodná pre všetkých zúčastnených“. „Z tohto hľadiska si naozaj neviem predstaviť, že by niekto rozumne uvažujúci nechcel pomôcť Ukrajine, (zachrániť) ľudské životy a zároveň zvýšiť našu obranyschopnosť,“ dodal.
