BRATISLAVA 18. januára (WBN/PR) –
Názov výstavy:
Jozef Chovan
(1911 – 1987)
Voľná tvorba
Kurátor:
PhDr. Ľubomír Podušel, CSc.
Vernisáž výstavy :
20. januára 2011 o 17, 00 hod.
Miesto konania:
Dom umenia, Nám. SNP 12, Bratislava, II. poschodie
Termín trvania výstavy:
20.1. – 26.2. 2011
V Dome umenia v Bratislave je predstavený výber z celoživotnej voľnej tvorby akad. maliara Jozefa Chovana (1911 -1987) v podobe monografickej výstavy usporiadanej pri príležitosti okrúhleho jubilea – 100. výročia umelcových nedožitých narodenín. Tento fakt poskytol príležitosť predstaviť verejnosti (po niekoľkých desaťročiach) maliarovu tvorbu z pozostalosti, ktorá prináša doposiaľ najširší pohľad na jeho voľné výtvarné kreácie v šírke výtvarných disciplín (maliarstvo, grafika, kresba, ilustrácia) a žánrov (krajinomaľba, akt, figurálna kompozícia, zátišie), ktorými disponoval a ktorým sa systematicky venoval po celý svoj život. Ide o rozsahom doteraz najväčšiu výstavu umelcových diel (pozostávajúcu z vyše 100 prác) realizovaných v technikách olejomaľby, akvarelu, monotypie, kresby ceruzkou a kombinovaných technologických postupov. S Jozefom Chovanom sa viacerí zo súčasných žijúcich výtvarných umelcov u nás mali možnosť stretnúť na školách umeleckého smeru v bývalom Československu.
Profesor Jozef Chovan vychoval značný počet vysokoškolsky vzdelaných absolventov v odboroch úžitkovej grafiky, z ktorých sa niektorí zaradili neskôr medzi popredné zjavy slovenského výtvarného umenia. On sám patril k brilantným kresliarom, figuralistom, známym najmä svojimi obrazmi ženských postáv – aktov a podobizní, ako aj zátiší vytváraných v nespočetných variáciách, kombináciách a interpretáciách v technike monotypie.
Jeho celoživotné dielo je dôkazom toho, že moderné maliarstvo nie je iba pasívnym dokladom našej rozporuplnej doby, ale tiež zdrojom umeleckých zážitkov, ktoré vyjadrujú univerzálnosť, šírku vkusu a slobodu vnútorného pocitu človeka zo života.
Akad. maliar profesor Jozef Chovan si vybudoval počas života vlastnú cestu a vytvoril vlastný výtvarný prejav. Patrí k tým slovenským maliarom, ktorí neváhali ostať sami sebou, aj keď sa to prestávalo nosiť. Jeho vystúpenie na slovenskej výtvarnej scéne možno hodnotiť ako príchod lyrickej, niekedy mrazivej poetickosti, inokedy ako maľby plnej identity harmónie a kontrastov v jednom celku. Azda je to výstižná charakteristika na základe ktorej možno hodnotiť jeho celoživotné dielo a zaradiť ho v rozpätí nášho výtvarného umenia 20. storočia, do kontextu autentickej maliarskej expresívnej lyriky na Slovensku. Prítomná výstava v Dome umenia v Bratislave sa na to snaží poukázať, a to na pozadí výberu prác z jeho celoživotnej voľnej tvorby. Zároveň sa usiluje predstaviť jeho dielo v chronologickom slede a logickej nadväznosti, v rozsahu s akým sme sa doteraz v jeho prípade nemali možnosť stretnúť.