Slovensko čaká v najbližších rokoch pravdepodobne zvyšovanie sadzieb majetkových daní. Ekonómovia hovoria o potrebe vyrovnať deficity, ktoré spôsobila pandemická kríza. Zvyšovanie daní z nehnuteľností však nemusí byť nevyhnutné.
Dodatočné zdroje môže priniesť napríklad aj reforma katastra nehnuteľností. V Podnikateľskom podcaste od A po ZZZ to uviedol generálny sekretár Zamestnávateľského zväzu geodézie a kartografie Matej Vagač.
Problémom je rozdrobenosť pozemkov
„Analýzy hovoria, že rozdiel objektov v skutočnosti a tých, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, predstavuje 20 – 30 percent potenciálnych nesúladov. Finančná hodnota potenciálnych nesúladov vo výmerách môže tvoriť až okolo 50 percent z celkového výberu dane zo stavieb v meste či obci. A to nie je málo. My tvrdíme, že netreba začať zvyšovaním daní z nehnuteľností, nebodaj stanovovať cenové mapy, ktoré môžu neúmerne zdvihnúť jednotkové ceny pre občanov,“ zdôraznil Vagač.
Nevysporiadané pozemky sú vážny problém a ohrozujú rozvoj územia, hovorí Kaliňák zo ZMOS-u
Na Slovensku sa často používajú mapy, ktoré vznikli pred 100 rokmi a neodzrkadľujú súčasnú situáciu. Problémom je aj vysoká rozdrobenosť pozemkov.
„Vysoká rozdrobenosť pozemkového vlastníctva na Slovensku, najmä mimo obcí a miest, generuje nemožnosť efektívne nakladať so svojím vlastníctvom. Priemerný počet spoluvlastníkov na jednu parcelu je 11,1, počet vlastníckych vzťahov je cca 97 miliónov a približne 8 miliónov parciel,“ upozornil Vagač.
V katastri nehnuteľností je neporiadok
Preto je podľa Vagača podstatné najskôr urobiť poriadok v katastri nehnuteľností a vtedy sa ukáže, že nie je nevyhnutné zvyšovať dane.
„Najskôr sa zmapujú všetky reálne existujúce stavby na území mesta alebo obce. Nájdu sa potenciálne nesúlady, teda stavby, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností. Získa sa prehľad a kontrola nad čiernymi stavbami a následne nad daňami z nehnuteľností. Vyčísli sa predpokladaná hodnota nesúladu vo výbere dane z nehnuteľností a spravia sa nové daňové výmery, ale za pôvodné sadzby,“ vysvetlil Vagač s tým, že táto reforma má podporu u samospráv i vyšších územných celkov.
„Stále hľadáme podporu v štátnych inštitúciách. Myslíme si, že túto myšlienku a iniciatívu by si malo osvojiť najmä Ministerstvo financií SR. Práve ono je ten najvyšší článok v štáte pre výber daní. Poslali sme im návrh našej komplexnej pozemkovej reformy a vystupujeme na rôznych fórach, kde upozorňujeme na tento neporiadok v katastri nehnuteľností,“ dodal Vagač.