Digitalizácia, mantra dnešnej doby, je šancou posunúť ekonomiku na nový prorastový, odolnejší stupeň. Digitálna ekonomika lepšie odoláva takzvaným čiernym labutiam, teda nepredvídaným udalostiam globálneho rozsahu, ktoré po prvotnom šoku menia správanie investorov a spotrebiteľov.
Pandémia ochorenia COVID-19 či ruská vojenská invázia na Ukrajinu šokovali ľudí podobne ako prílet čiernych labutí do Európy pred niekoľkými storočiami. Podobné, ale predvídateľné šoky s rozsiahlymi materiálnymi škodami sa zvyknú označovať ako sivé nosorožce. Sú vnímané ako zreteľná hrozba na obzore, ktorej načasovanie nemožno odhadnúť.
Digitalizácia stabilizuje ekonomiky
Odborníci odporúčajú zvýšiť odolnosť hospodárstva voči šokom rozsiahlejšou a pokročilejšou digitalizáciou. Tá podporuje stabilitu ekonomík, ako sa ukázalo počas pandémie koronavírusu.
Zamestnanosť žien starších ako 55 rokov rastie a nie je za tým len efekt starnúceho obyvateľstva (analýza)
Ekonomiky európskych digitálnych lídrov sa po najhorších pandemických rokoch zotavili rýchlejšie ako zvyšok Európy. Hrubý domáci produkt digitalizovaných ekonomík, akými sú Írsko, Estónsko, severské krajiny a štáty Beneluxu, prekročil svoju predpandemickú úroveň už v roku 2021.
Nie však Slovensko. Tomu sa to podľa aktuálnych odhadov podarilo až koncom roka 2022. Stupeň digitalizácie nie je síce jediným, ale závažným faktorom pokrízovej obnovy.
Ako je na tom Slovensko?
V únii tretina, na Slovensku len štvrtina podnikov (bez finančného a verejného sektora) má relatívne dobrú úroveň digitalizácie.
Podľa údajov Eurostatu o digitálnej intenzite firiem za rok 2022 dosiahli vysoký alebo veľmi vysoký stupeň digitalizácie. Tri štvrtiny tunajších firiem majú horšie hodnotenie digitalizačného úsilia. Slabšie výsledky má len päť krajín únie, medzi nimi Bulharsko či Rumunsko. Poľsko je na tom lepšie, Česko sa doťahuje na priemer Európskej únie.
Digitalizované je všetko to, čo vie prečítať stroj. Niektoré firmy majú v elektronickej forme iba interné dokumenty. Iné aj komunikáciu s klientom, faktúry či objednávky a okrem toho získavajú a spracúvajú dáta zo senzorov napríklad na výrobnej linke a využívajú umelú inteligenciu.
V Dánsku, Švédsku a Fínsku je viac ako 10 percent firiem s tou najvyššou úrovňou digitalizácie. Na Slovensku iba tri percentá firiem. Neprekvapí, že medzi nimi sú rafinérie, telekomunikácie či výroba motorových vozidiel.
Ochrana zdravotných údajov
Aj najlepšie digitalizované slovenské odvetvia sú zatiaľ opatrné pri využívaní umelej inteligencie. Firmy v štatistickom zisťovaní vyjadrili výhrady najmä k vysokým obstarávacím nákladom na technológie umelej inteligencie.
Deklarovali tiež nedostatočné odborné znalosti na ich používanie, nekompatibilitu s vlastnými systémami či chýbajúce dáta. Obavy majú aj z porušenia ochrany osobných údajov a súkromia. Ochrana súkromia a nedostatok údajov je podľa vyjadrení manažérov brzdou uplatňovania umelej inteligencie aj vo farmaceutických spoločnostiach.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a pomoc už dlhodobo upozorňuje na potrebu zdieľania zdravotných dát pri primeranom zabezpečení proti ich zneužitiu. Sektor zdravotníctva v otázke dát zaostáva za odvetviami, akými sú doprava či cestovanie. Kým množstvo zdravotných údajov v elektronickej forme v Európe stále rastie, ich využívanie je obmedzené.
Pritom nové technológie dokážu významne zrýchliť výskumnú fázu vo vývoji liečiv, navrhovanie a hodnotenie nových liečebných postupov či zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti o pacienta.
Kreatívne odvetvie a imelá inteligencia
Umelej inteligencii a digitálnym platformám razí cestu kreatívne odvetvie vysielania, elektronických médií, videohier, hudby, streamovacích platforiem. Tu sa nové technológie presadzujú najskôr a najrýchlejšie sa šíria medzi firmami.
Platí to aj pre spoločnosti z kreatívneho sektora na Slovensku. Viac ako polovica z nich je veľmi dobre digitalizovaná. Sektor videoobsahu a médií je spomedzi odvetví slovenskej ekonomiky lídrom vo využívaní umelej inteligencie na marketing a predaj.
Svojho diváka, čitateľa, poslucháča pozná väčšia časť kreatívneho sektora na Slovensku, než je priemer únie. Medzi európskymi krajinami sú v tejto oblasti významné rozdiely. Na Cypre, kde prevažujú legislatívne a etické bariéry, využíva služby umelej inteligencie len percento spoločností.
Výzva aj ohrozenie
Tempo technologického napredovania je vysoké, umelá inteligencia preniká do vzdelávania aj bežného života.
Často skloňovaná generatívna umelá inteligencia je výzvou aj ohrozením kreatívneho sektora a tiež podnetom na spružnenie vzdelávacích systémov. Legislatíva zaostáva, krajiny až následne riešia akútne zlyhania alebo situácie, ktoré považujú za ohrozenie.
Napríklad Taliansko koncom minulého roka zakázalo používanie systémov na rozpoznávanie objektov a tvárí. Reagovalo tak aj na prípad v toskánskom meste Arezzo, kde miestna polícia mala inteligentné okuliare na rozoznávanie poznávacích značiek áut.
Európska únia v programe Digitálna Európa upozorňuje, že zásada súkromia a bezpečnosti musí byť rešpektovaná už v počiatočných štádiách projektu, založeného na umelej inteligencii. Integrácii digitálnych platforiem sa však nevyhne žiaden sektor, ktorý chce prežiť, od dopravy po energetiku, agropotravinárstvo, telekomunikácie, finančné služby, spracovateľský priemysel či zdravotníctvo.
Ako uvádza európsky digitálny program, nové technológie optimalizujú výrobu, znižujú emisie a odpad, zvyšujú konkurenciu firiem a zákazníkom prinášajú nové služby a výrobky.