- aktualizované 8. februára, 12:52
Štyria vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota a Štefan Mašin zostávajú obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Vyplýva to z anonymizovaného uznesenia, ktoré zverejnila Generálna prokuratúra SR.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka podľa predmetného uznesenia naopak zrušil obvinenie pre marenie spravodlivosti. Tomu čelili vyšetrovatelia Ján Čurilla a Pavol Ďurka.
Antitím policajnej inšpekcie
Zrušené obvinenie z marenia spravodlivosti sa týka podozrení, že dvojica vyšetrovateľov údajne bránila členovi skupiny takáčovci Martinovi Mikulcovi v roku 2020 v návrate na Slovensko zo zahraničia, čím chcela docieliť vznik dôvodu na jeho útekovú väzbu.
Generálna prokuratúra rozhodovala o sťažnostiach vyšetrovateľov NAKA príliš dlho, tvrdí advokát
V prípade Ďurka sa tiež obvinenie týkalo údajnej manipulácie s výpoveďou svedka Csabu Dömötöra. Zamietnutá sťažnosť sa týka obvinenia celej štvorice policajtov a tiež Pavla Sch. z vykonštruovania trestného stíhania členov takzvaného antitímu policajnej inšpekcie, ktorý mal preveriť podozrenia na manipulovanie trestných káuz vyšetrovateľmi NAKA.
„Preštudovaním na vec sa vzťahujúceho, doposiaľ zhromaždeného spisového materiálu, vyhodnotením sťažnostných argumentov obvinených a zhodnotením doposiaľ zabezpečených dôkazov jednotlivo i v ich súhrne som dospel k záveru, že doposiaľ zadokumentované skutočnosti dostatočne odôvodňovali vydanie uznesenia zo 14. septembra 2021, ktorým vyšetrovateľ Policajného zboru s predchádzajúcim súhlasom prokurátora vzniesol obvinenie…za skutok právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa,“ uvádza sa v časti uznesenia o zamietnutí sťažnosti obvinených.
Vyšetrovatelia mali konať svojvoľne
Zachytená komunikácia vyšetrovateľov NAKA podľa generálneho prokurátora „jednoznačne dokazuje účelovosť začatia trestného stíhania“ voči tímu policajnej inšpekcie známemu ako Oblúk. „Napriek vyjadreniam obvinených, že išlo len o uznesenie o začatí trestného stíhania, že nesmerovalo proti konkrétnym osobám a nezasahovalo do práv konkrétnych osôb, že nikoho neobviňovali, že sa nevykonávali zaisťovacie invazívne úkony, je zo zabezpečených dôkazov evidentné, že uznesenie bolo zosnované a vydané práve z dôvodu, aby sa pripravil právny titul na zadržanie príslušníkov Úradu inšpekčnej služby z vyšetrovacieho tímu Oblúk, teda na invazívny úkon proti osobám uvedeným v realizačnom návrhu zo 16. júla 2021,“ konštatuje generálny prokurátor.
Za najväčšie pochybenie Kubina považuje, ak prokurátor uvedie v podaní na súd nepravdivú informáciu
Zároveň tiež uvádza, že zhromaždené dôkazy preukazujú, že „vyšetrovací tím Oblúk nebol „antitím“, ako je v mediálnom priestore prezentované, ale jeho založenie a činnosť bola zjavne dôvodná, keď vyvolala obavy v prostredí Národnej kriminálnej agentúry, ktoré vyústili až do nezákonného konania obvinených a spracovania vyfabulovaného uznesenia“.
Vyšetrovatelia podľa Žilinku konali „svojvoľne, bez akéhokoľvek relevantného podkladu, na základe údajných informácií, ktoré však neboli nikde úradným spôsobom zaznamenané, doslova vymýšľali skutok, za ktorý bude začaté trestné stíhanie a navyše sa ho snažili vykonštruovať tak, aby účelovo založili príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry„.
Prokurátor by mal byť zdržanlivý
Generálny prokurátor tiež konštatuje, že obvinení konali tak, ako to vyplýva zo zvukových záznamov, s vedomím ministra vnútra SR a vtedajšieho prezidenta Policajného zboru.
„Napriek tomu, že všeobecne vychádzam z premisy, že úlohou prokurátora nie je komentovať konanie politikov a ani vysokých policajných funkcionárov, a prokurátor by mal byť v tomto smere naozaj zdržanlivý, v danom prípade, na základe objektívnych dôkazov, ktorými zvukové záznamy jednoznačne sú, a ktorých obsah nebol doposiaľ žiadnym iným dôkazom spochybnený, a tak nie je dôvod im v súčasnom štádiu konania neveriť, považujem za potrebné reagovať a odmietnuť z predmetných dôkazov nasvedčujúce konanie ministra vnútra SR a vtedajšieho prezidenta Policajného zboru, ktorí z titulu svojich funkcií nemali byť vôbec informovaní o prebiehajúcich (živých) trestných konaniach a už vôbec neboli oprávnení zasahovať akýmkoľvek spôsobom do prebiehajúceho vyšetrovania, vyjadrovať sa k diskreditácii, zadržaniu, zastaveniu príslušníkov Úradu inšpekčnej služby realizujúcich vyšetrovanie, konzultovať a schvaľovať postup príslušníkov NAKA pri akcii zameranej proti členom vyšetrovacieho tímu Oblúk za účelom zmarenia ich vyšetrovania tak, ako to vyplýva zo zabezpečených zvukových záznamov,“ uviedol Žilinka.
Pokiaľ ide o obvineného bývalého šéfa inšpekcie Pavla Sch., ktorému ostalo aj obvinenie z marenia spravodlivosti, jeho konanie podľa Žilinku nemožno vnímať osamotene, ale naopak je nevyhnutné ho posudzovať v časových súvislostiach a v kontexte s konaním ostatných obvinených.
„Ako dočasne poverený riaditeľ ÚIS sa aktívne podieľal na účelovo vykonštruovanom kriminalizovaní členov vyšetrovacieho tímu Oblúk, odovzdal osobám, o ktorých mal znalosť, že patria medzi podozrivé osoby informácie o fungovaní tohto tímu a jeho činnosti, čím im poskytol neoprávnenú výhodu a maril taktiku vyšetrovania vyšetrovacieho tímu Oblúk,“ skonštatoval Žilinka. Dodal, že Peter Sch. sťažil a spomalil dovtedy aktívnu činnosť uvedeného tímu, čím maril vykonávanie riadneho dokazovania.
