ZVOLEN 30. júla 2018 (WBN/PR) – Výskumníci z Národného lesníckeho centra dlhodobo upozorňujú na nepriaznivý stav v dolinách Vysokých Tatier, kde v v dôsledku bezzásahovosti odumierajú stromy. Rozpadajúce sa suché porasty prestávajú plniť vodozádržnú a pôdoochrannú funkciu. Dôsledkom toho majú prívalové dažde čoraz ničivejšie dopady na prírodu aj majetok.
Počas júla došlo v Tatrách k mimoriadnej situácii, keď počas dvoch dní napršalo vyše 100 mm zrážok. V Tatranskej Javorine dokonca padlo počas 24 hodín až 132 mm zrážok, čo je 132 litrov na 1 m2. \“Ide o výnimočnú intenzitu zrážok a podobné situácie zrejme budú s prebiehajúcou zmenou klímy čoraz častejšie a je potrebné hľadať preventívne opatrenia v manažmente krajiny, ktoré budú minimalizovať materiálne škody i negatívne dopady na prírodu,\“ uviedol Ľuboš Halvoň, generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra.
Podľa Halvoňa primárnou úlohou lesných porastov v povodí potokov a riek je spomalenie povrchového odtoku, zadržanie vody v povodí a ochrana oblastí a vodných tokov. \“Kľúčovým faktorom, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu pri odtoku vody z lesných porastov aj pri vysokých úhrnoch zrážok, je schopnosť zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrácia lesných pôd. Lesy nemôžu celkom zabrániť povodňovým vlnám, ale môžu výrazne zmierniť ich priebeh. Z hľadiska obhospodarovania je dôležité uvedomiť si, že regulovaný vodný režim v lesnom prostredí môže uspokojivo a dlhodobo plniť iba zdravý les.\“ A tu podľa odborníkov z Národného lesníckeho centra nastáva problém.
Vetrovou kalamitou bola poškodená rozhodujúca časť lesných porastov v nižšie položených lokalitách, ktoré majú významnú protipovodňovú funkciu. Následná podkôrniková kalamita spôsobila odumretie značnej časti smrekových lesných porastov vo vyššie položených lokalitách prakticky až po hornú hranicu lesa, čím sa riziko povodní v Tatrách ešte výraznejšie zvýšilo. \“Znemožnenie sanácie a následného racionálneho hospodárenia v lesoch rozšírením územia tzv. bezzásahového došlo a stále dochádza k hromadnému odumieraniu lesa. Možno teda konštatovať, že Tatry ako celok dnes majú významne zníženú retenčnú schopnosť,\“ upozorňuje Halvoň.
Lesníci dlhodobo poukazujú na nepriaznivý stav v dolinách Vysokých Tatier, kde v strmých svahoch v dôsledku bezzásahovosti odumierajú stromy a dochádza nielen k rozpadu hornej hranice lesa, ale aj pôdnej erózii. Rozpadajúce sa suché porasty prestávajú plniť aj pôdoochrannú funkciu, ktorá je jednou z najvýznamenjších faktorov zadržiavania vody v krajine.