BRUSEL 19. júna (WebNoviny.sk) – Prvou témou, na ktorú sa budú koncentrovať vyjednávacie tímy na rozhovoroch o odchode Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ), bude otázka budúcich práv obyvateľov Veľkej Británie v členských krajinách EÚ, a naopak obyvateľov únie na britských ostrovoch. Prednostne sa bude riešiť aj otázka budúcich hraníc medzi Veľkou Britániou a Írskom, čo je jediná britská pozemná hranica. Delegácie sa na tom dohodli v pondelok v Bruseli počas prvého deň rokovaní o brexite.
Po takmer roku váhania sa začali rokovania o odchode Veľkej Británie z Európskej únie
Rokovania sa zatiaľ niesli v priateľskej atmosfére a šéfovia oboch delegácií – skúsený francúzsky politik a bývalý eurokomisár pre vnútorný trh Michel Barnier, ktorý je šéfom vyjednávacieho tímu EÚ, ako aj britský minister pre brexit David Davis – nešetrili po skončení prvého rokovacieho dňa pred novinármi optimizmom. Podľa Davisa bol prvý rokovací deň „sľubným štartom“.
Proces má trvať dva roky
Začiatku rokovaní o brexite predchádzal takmer rok váhania a rozhodovania sa na strane britských politikov. Celý proces by mal trvať zhruba dva roky a zatiaľ nie je jasné, čo presne bude jeho výsledkom.
O odchode Londýna z európskeho klubu rozhodli britskí občania v referende 23. júna minulého roku, v ktorom hlasovalo za vystúpenie 52 a proti nemu 48 percent voličov. Momentálne už sa nálady medzi britskými voličmi menia a podľa najnovších prieskumov je už väčšina obyvateľov Veľkej Británie, hoci tesná, za zotrvanie v Európskej únii. Britská premiérka Theresa Mayová však trvá na tom, že jej krajina z únie vystúpi tak či tak – i keď proti nej v tejto otázke silnie opozícia už aj v radoch jej vlastnej strany.
Tvrdý brexit
Nielen opoziční labouristi či Škótska národná strana (SNP), ale aj vplyvní politici z Mayovej Konzervatívnej strany začínajú spochybňovať premiérkin mandát na to, aby sa zasadzovala za takzvaný „tvrdý brexit“, po ktorom by sa Veľká Británia dostala viac-menej do úlohy akéhokoľvek iného štátu mimo Európskej únie bez žiadnych bližších väzieb s ňou.
Na váhe týmto hlasom pridali najmä júnové predčasné parlamentné voľby, v ktorých Mayovej konzervatívci síce vyhrali, ale stratili väčšinu v parlamente. Mayová ich pritom vyhlásila tri roky pred riadnym termínom práve s odôvodnením, že chce mať silnejší mandát na rokovanie o vystúpení krajiny z únie.
