BRATISLAVA 23. apríla (WebNoviny.sk) – Opätovné zavedenie systematickej kontroly pohybu osôb na všetkých vnútroštátnych hraniciach schengenského priestoru by znížilo hrubý domáci produkt 27 členských štátov EÚ o 0,19 až 0,47 % alebo 26,65 až 65,8 mld. eur. Vyplýva to z analýzy, o ktorej informoval v pondelok nemecký inštitút Ifo.
V prepočte na jedného obyvateľa regiónu by sa negatívne finančné dopady obnovenia hraničných kontrol pohybovali v rozpätí 52,74 až 130,28 eur. To predstavuje iba malú sumu v porovnaní s nákladmi, ktoré môže priniesť nekontrolovaná masová imigrácia, uviedol vo vyhlásení jeden z autorov štúdie Gabriel Felbermayr. Analýza sa nezaoberala Chorvátskom, nakoľko pre túto krajinu nemal inštitút relevantné údaje.
Ifo úplný kolaps Schengenu nepredpokladá
Úplný kolaps Schengenu analýza nepredpokladá a za oveľa pravdepodobnejšiu považuje možnosť zavedenia systematickej kontroly pohybu osôb na hraniciach, cez ktoré prechádzajú utečenecké trasy, dodal Felbermayr.
Inštitút Ifo preto skúmal aj alternatívny scenár. Ten počíta s ustanovením hraničných kontrol v štátoch, ktoré od leta 2015 v súlade s platnými schengenskými pravidlami zaviedli na svojich hraniciach mimoriadne opatrenia. Náklady obnovených hraničných kontrol by v takomto prípade dosiahli 9 až 15,4 mld. eur, alebo 17,83 až 30,39 eura na hlavu.
Inštitút Ifo odhaduje, že kontroly pohybu osôb na medzištátnych hraniciach zdražujú cenu dovážaných tovarov o 0,5 % a služieb o 0,8 %. Inštitút poukazuje aj na skúsenosti z USA, kde sa kamióny na hraniciach s Kanadou a Mexikom v priemere zdržia 20 minút.
Tlak na udržanie systému sa stupňuje od leta minulého roka
Dohodu o zrušení vzájomných colných kontrol podpísali 14. júna 1985 Francúzsko, Nemecká spolková republika a štáty Beneluxu (Belgicko, Luxembursko a Holandsko) v luxemburskej dedinke Schengen. Schengenský priestor je v súčasnosti územie časti Európy a hŕstky zámorských území, v ktorom môžu ľudia voľne prekračovať hranice zmluvných štátov na ktoromkoľvek mieste bez toho, aby museli prejsť hraničnou kontrolou.
Schengenský priestor vymedzuje spoločná posilnená hranica. Deväť krajín, medzi nimi aj Slovenská republika, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, sa stali súčasťou schengenského priestoru 21. decembra 2007. Tlak na udržanie systému sa stupňuje od leta minulého roka, kedy v reakcii na imigračnú krízu začali viaceré členské štáty EÚ zavádzať vlastné opatrenia proti prílevu imigrantov.
