Až 66 percent respondentov používa rovnaké heslo na viacerých webových účtoch. Vyplýva to z prieskumu agentúry SCIO pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti (KCCKB), ktorý bol uskutočnený v októbri na vzorke 1 000 respondentov. Podľa prieskumu väčšina opýtaných využíva v rámci digitálneho prostredia iba základné formy ochrany a o možných hrozbách má len povrchné informácie.
Z informácií získaných v prieskume vyplýva, že smartfón vlastní 85,7 percenta respondentov, notebooky používa 71,8 percenta, tablet vlastní 45,9 percenta opýtaných. Používanie smart televízorov uviedlo 60,3 percenta opýtaných. Zároveň menej ako tretina opýtaných, žijúcich v domácnosti s deťmi, potvrdila používanie rodičovskej kontroly.
Veľa ľudí si neoveruje informácie
Zatiaľ čo v roku 2024 uviedlo 30,7 percenta rodičov, že používajú nástroje rodičovskej kontroly, v roku 2025 tento podiel podľa prieskumu klesol na 29 percent. Pri otázke zdieľania zariadení s členmi rodiny pritom 16,8 percenta opýtaných uviedlo, že zdieľa svoj pracovný notebook s partnerom či deťmi.
Podľa prieskumu si 40 percent ľudí neoveruje alebo len niekedy overuje informácie zo sociálnych sietí. Takmer polovica respondentov si neoveruje alebo len niekedy overuje informácie prijaté od známych cez elektronickú komunikáciu, či zdieľané cez sociálne siete.
Štúdie ukazujú, že AI chatboty môžu ovplyvniť politické názory voličov
Používanie umelej inteligencie síce podľa prieskumu rastie, avšak väčšina používateľov ju využíva nevedome. Konkrétne 47,6 percenta respondentov v prieskume uviedlo, že nepoužívajú AI. Respondenti však často nerozlišujú medzi technológiou s prvkami umelej inteligencie a bežnými aplikáciami.
„Keďže prieskum bol realizovaný metódou CAWI, a teda respondentmi s prístupom k technológiám, dá sa predpokladať, že celkový výsledok by mohol byť vo viacerých skúmaných oblastiach ešte dokonca kritickejší. Na druhej strane sme z prieskumu vyradili drobnú vzorku tých občanov, ktorí pracujú o. i. v oblasti IT, čo tento hendikep do istej miery vyvážilo,” vysvetlil hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
Zručnosti na základnej úrovni
Digitálne zručnosti populácie zostávajú podľa prieskumu prevažne na základnej úrovni a len malá časť respondentov ovláda pokročilé metódy ochrany dát. Iba malá časť opýtaných, konkrétne menej ako 10 percent, disponuje pokročilými znalosťami, ako je šifrovanie, bezpečný prenos informácií alebo programovanie. Z prieskumu ďalej vyplýva, že digitálna zručnosť úzko koreluje s vekom. Mladší respondenti sú v práci s technológiami zručnejší a častejšie aplikujú bezpečnostné postupy. Staršie skupiny obyvateľstva ostávajú zraniteľnejšie a menej adaptabilné.
Takmer polovica respondentov podľa prieskumu nespúšťa aktualizácie softvéru na svojich zariadeniach. Viac ako polovica opýtaných, konkrétne 60 percent, nevyužíva bezpečnostné opatrenia, ako je napríklad dvojfaktorová autentifikácia a viac ako 65 percent respondentov neprijíma žiadne opatrenia na zálohovanie svojich dát. Viac ako polovica respondentov, konkrétne 57 percent, nepozná pojem ransomvér. Znalosť pojmu phishing klesla podľa prieskumu medziročne z 22 na 21 percent.
