Najnovšia výzva Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) – RIS3-2 s rozpočtom 45 miliónov eur sľubuje podporu digitálnej transformácie prostredníctvom experimentálneho vývoja. Na prvý pohľad ide o ušľachtilé pokračovanie zrušenej predchodkyne, určené startupom, podnikom i výskumným inštitúciám. No pod povrchom, pri bližšom pohľade, sa človek musí jemne uškrnúť nad tým, ako tento „nový začiatok“, ako ho nazval štátny tajomník Radomír Šalitroš, pôsobí skôr ako hra pre etablované subjekty než pre odvážne startupy, ktoré údajne chce osloviť.
Kofinancovanie
Startupy sú síce pozvané na túto veľkolepú párty, no iba ak si môžu dovoliť vstupné. Minimálny rozpočet projektu je 300-tisíc eur bez DPH – suma, ktorá je pre technologických gigantov drobnými, no pre začínajúcu firmu, žijúcu z kávy a snov, môže byť likvidačná.
Slovensko a digitálna daň: Zaostávame v digitalizácii, ale dane vieme vymyslieť rýchlo - KOMENTÁR
A potom je tu kofinancovanie: malé podniky, kam patrí väčšina startupov, môžu získať až 60 percent podpory, ak pôsobia mimo Bratislavského kraja a spĺňajú podmienky experimentálneho vývoja. Stále to však znamená, že najmenej 40 percent musia pokryť z vlastných zdrojov.
Štyridsať percent? Poriadna čiastka pre firmy, ktorých „vlastné zdroje“ sa často obmedzujú na instantné polievky a odložené investorské nádeje. Človek sa musí zamyslieť, či tvorcovia výzvy niekedy skúšali rozbehnúť startup s obmedzeným rozpočtom. Toto nie je podpora na rozbeh, ale požiadavka na polovicu úrody ešte pred zasiatím semien.
Ambícia, ktorá hraničí s komédiou
A to nie je všetko. Žiadatelia v režime štátnej pomoci – kam spadá väčšina súkromných subjektov vrátane startupov – musia preukázať, že za posledné dva roky zrealizovali aspoň dva výskumné a vývojové projekty v prioritných oblastiach RIS3.
Aká elegantná irónia: program, ktorý má katapultovať Slovensko do digitálnej špičky, vyžaduje, aby ste už v tej špičke boli. Startupy, ktoré sú zo svojej podstaty nováčikmi bez dlhého zoznamu ‚zrealizovaných projektov‘, sa ocitajú na vedľajšej koľaji a môžu si klásť filozofické otázky: ‚Ak inovácia vyžaduje predchádzajúcu inováciu, kto vlastne inovuje ako prvý?‘
A čo časový rámec? Projekty musia byť ukončené do 30. júna 2026, pričom oprávnenosť výdavkov začína dňom podania žiadosti – uzávierka je 30. septembra 2025, vyhodnotenie do 30. novembra. To dáva približne šesť až deväť mesiacov na zmysluplný experimentálny vývoj. Kvalitný výskum a vývoj za pol roka? V oblastiach ako digitálna transformácia, kde prelomové výsledky často dozrievajú roky cez iterácie, zlyhania a pivoting? To je ambícia, ktorá hraničí s komédiou.
Odborníci na inovačné ekosystémy upozorňujú, že skutočný experimentálny vývoj – napríklad prototypy umelej inteligencie či testovanie kybernetickej bezpečnosti – si vyžaduje čas na etické posúdenia, zber dát a reálne testovanie, nie šprint kvôli termínom Plánu obnovy. Uponáhľať to znamená riskovať povrchné výsledky alebo, nedajbože, premrhané prostriedky na polovičaté projekty.
Jemný závan skepticizmu
MIRRI sľubuje transparentnosť a jednoduchosť, no aj tu cítiť jemný závan skepticizmu. Hodnotitelia budú slovenskí, s preukázateľnou praxou v IT, IKT či inováciách, a prihlásiť sa môžu do 5. septembra 2025. Výborne, no kto zaručí, že hodnotenia neovplyvnia známosti či preferencia väčších hráčov? A hoci zálohová platba do 40 % znie ako ústretový krok, pre startupy je to len kvapka v mori, ak musia najprv nájsť zvyšok financií.
Na webe sa ozývajú hlasy, ktoré zdieľajú podobné obavy. Diskusie na portáloch ako Startitup či Slovak Business Agency naznačujú, že slovenské startupy trpia chronickým nedostatkom podpory v skorých štádiách vývoja, kde by potrebovali menej byrokracie a viac flexibility. Výzva RIS3-2, hoci dobre mienená, akoby ignorovala túto realitu: startupy nie sú malé korporácie s hlbokými vreckami a dlhoročnými skúsenosťami. Sú to odvážlivci, ktorí riskujú všetko na jednu kartu, a namiesto uľahčenia im MIRRI stavia prekážkovú dráhu.
Áno, 45 miliónov eur znie impozantne a vízia posunu Slovenska medzi digitálne elity je lákavá. No detaily – vysoké spolufinancovanie, požiadavka na predchádzajúce projekty a absurdne krátky časový rámec – vyznievajú ako dobre zinscenované divadlo. Startupy si zaslúžia standing ovation, no táto výzva im ponúka len sedadlo v hľadisku, kým na pódium kráčajú hráči s rezervovanými lístkami. Možno je čas, aby MIRRI prepísalo scenár – taký, kde sa na javisko dostanú aj tí, čo ešte len začínajú písať svoju digitálnu budúcnosť.
