Kybernetické útoky sú naďalej najväčšou hrozbou pre firmy, k vrcholu rizík sa však vyšvihol aj nový faktor

Kybernetické riziká sa už piaty rok po sebe umiestnili na prvom mieste rebríčka a v roku 2026 dosiahli historicky najvyššie skóre.
Hacker
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Kybernetické útoky zostávajú aj v roku 2026 najväčšou hrozbou pre firmy na celom svete. No do popredia sa prudko dostáva nový faktor, a to umelá inteligencia. Vyplýva to z najnovšieho vydania Allianz Risk Barometer 2026, ktorý mapuje kľúčové riziká globálneho biznisu na základe odpovedí takmer 3 400 odborníkov z 97 krajín.

Prieskum ukazuje, že podnikateľské prostredie sa dostáva do fázy, kde technologický pokrok, geopolitická nestabilita a rastúce regulačné tlaky vytvárajú vzájomne prepojený systém rizík s výrazným dopadom na ekonomickú stabilitu firiem.

Kybernetické riziko sa vyvíja

Kybernetické riziká sa už piaty rok po sebe umiestnili na prvom mieste rebríčka a v roku 2026 dosiahli historicky najvyššie skóre. Až 42 percent respondentov ich označilo za najväčšiu hrozbu, pričom náskok pred ostatnými rizikami sa ešte prehĺbil.

Ransomvérové útoky, úniky dát a narušenia IT infraštruktúry zasahujú firmy bez ohľadu na veľkosť či sektor, pričom čoraz častejším terčom sú aj malé a stredné podniky, ktoré nemajú dostatočné kapacity na prevenciu a reakciu.

„Investície veľkých spoločností do kybernetickej bezpečnosti a odolnosti sa vyplácajú, no kybernetické riziko sa naďalej vyvíja. Organizácie sú čoraz viac závislé od tretích strán a AI zároveň posilňuje existujúce zraniteľnosti,“ upozorňuje vedúci poradenských služieb pre rizikové konzultácie v Allianz Commercial Michael Bruch.

Umelá inteligencia sa vyšvihla

Najvýraznejší medziročný posun v rebríčku zaznamenala umelá inteligencia, ktorá sa z desiateho miesta vyšvihla až na druhú priečku. Tento skok odráža masívne rozšírenie AI v podnikových procesoch počas roka 2025, ale aj rastúce obavy z jej vedľajších efektov. Hoci takmer polovica respondentov vníma AI ako prínos pre svoje odvetvie, pätina firiem ju považuje za riziko.

Najčastejšie ide o obavy zo zodpovednosti za rozhodnutia algoritmov, kvality vstupných dát, ochrany duševného vlastníctva či reputačných škôd. „Firmy dnes vnímajú AI ako strategickú príležitosť, ale zároveň ako zdroj operačného, právneho a reputačného rizika. Jej zavádzanie často predbieha schopnosť regulácie, riadenia a pripravenosti pracovnej sily,“ konštatuje hlavný ekonóm Allianz Ludovic Subran.

Rýchlo sa menia aj pravidlá

Na treťom mieste sa umiestnilo prerušenie podnikania, ktoré po prvýkrát v histórii barometra nefiguruje v top dvojke, no jeho význam neklesá. Naopak, čoraz častejšie ide o sekundárny dôsledok iných rizík, najmä kybernetických útokov a geopolitických konfliktov.

Práve geopolitická nestabilita patrí medzi hlavné faktory, ktoré v posledných rokoch formujú globálne hospodárstvo. Protekcionistické opatrenia, obchodné vojny a pokračujúce regionálne konflikty vytvárajú tlak na dodávateľské reťazce, ktoré len tri percentá respondentov označili za veľmi odolné. Obchodné obmedzenia sa podľa Allianz v uplynulom roku strojnásobili a dotkli sa tovarov v hodnote 2,7 bilióna dolárov, čo predstavuje približne pätinu svetových dovozov.

Aj preto politické riziká a násilie vystúpili v rebríčku na historicky najvyššie, siedme miesto. Spolu s nimi rastie aj význam legislatívnych a regulačných zmien, ktoré sa umiestnili na štvrtom mieste. Firmy tak čelia prostrediu, v ktorom sa rýchlo menia nielen trhy a technológie, ale aj pravidlá, podľa ktorých musia fungovať.