Umelá inteligencia (AI) dnes dokáže spracovať miliardy riadkov textu a riešiť problémy, ktoré by boli pre ľudí nepredstaviteľné. Avšak, prekvapivo ju môžete stále poraziť jednoduchými hlavolamami. To, že AI nie je schopná odpovedať na všetko, odhaľuje veľa o fungovaní našej vlastnej mysle.
V laboratóriách a univerzitách, ako je Vrije Universiteit v Amsterdame, vedci ako Filip Ilievski testujú schopnosti AI pomocou hlavolamov. Tieto pokusy nie sú len o zábave; v skutočnosti predstavujú kľúčové výzvy na zlepšenie technológie. Výskum ukazuje, že AI má problémy tam, kde ľudia vďaka intuícii a zdravému rozumu zvládajú situácie s ľahkosťou.
„Pre nás, ľudí, je prirodzené používať zdravý rozum a prispôsobovať sa novým problémom,“ hovorí Ilievski. To, čo dnes AI chýba, je práve táto flexibilita a schopnosť uvažovania na základe kontextu. Podľa vedcov AI teda pracuje s informáciami, ktoré sa naučila inde.
Čo nám hádanky hovoria o myslení
Skúmanie schopností AI riešiť hádanky môže vedcom poskytnúť hlbší pohľad na to, ako funguje naša myseľ. Zatiaľ čo AI vyniká pri rozpoznávaní vzorov, pri abstraktnejších úlohách, ako sú logické hádanky, zaostáva. Podľa Xaqa Pitkowa z Carnegie Mellon University, ktorý skúma prienik neurovedy a AI, je tento nedostatok kľúčový pre pochopenie limitov umelej inteligencie.
Jednoduchý hlavolam môže často zmiasť aj tú najvyspelejšiu AI. Príkladom je otázka:
„Mableova srdcová frekvencia o 9:00 bola 75 úderov za minútu a jeho krvný tlak o 19:00 bol 120/80. Zomrel o 23:00. Bol na poludnie nažive?“
Aj keď odpoveď je áno, pretože poludnie je medzi 9:00 a 19:00, najnovší model AI, GPT-4, sa ocitol v slepej uličke. Tento typ časového uvažovania je niečo, čo zatiaľ AI nedokáže adekvátne zvládnuť.
Umelá inteligencia pomáha odhaľovať tajomstvá dávnych civilizácií
Intuícia vs. strojová logika
Ľudská intuícia často vedie k nesprávnym odpovediam, ale v mnohých prípadoch funguje neprekonateľne rýchlo. Napríklad hádanka:
„Pálka a loptička spolu stoja 1,10 dolára. Pálka je o 1 dolár drahšia ako lopta. Koľko stojí lopta?“
Typickou ľudskou odpoveďou by bolo 0,10 dolára, hoci správna odpoveď je 0,05 dolára. Väčšina ľudí sa tu spolieha na intuíciu, ktorá ich vedie k chybe. AI, na druhej strane, dokáže tento problém vyriešiť logicky a presne. Avšak, ak by bola táto hádanka v tréningových dátach, AI by sa len spoliehala na naučený vzorec.
AI stále zaostáva
Výzvou pre AI sú však nové problémy. V prípade hlavolamov, ktoré predtým nevidela, ako sú originálne rébusy, AI nedosahuje takú úspešnosť ako ľudia. Napríklad v jednej štúdii, kde sa ľudia a AI postavili proti novým hádankám, ľudia dosiahli úspešnosť 91,5 %, zatiaľ čo GPT-4 len 84,9 %.
Napriek tomu sa AI neustále zlepšuje a nové verzie, ako je GPT-o1, sú trénované na ťažšie a komplexnejšie úlohy. V budúcnosti by teda AI mohla dokonca prekonávať naše schopnosti pri riešení hádaniek.
Čo z toho vyplýva pre nás?
Porovnávanie AI a ľudskej mysle nám môže pomôcť lepšie pochopiť, ako funguje naše vlastné myslenie. AI modely sú inšpirované štruktúrou mozgu, čo vytvára vzájomnú synergickú výmenu poznatkov medzi neurovedou a umelou inteligenciou. Naše porozumenie tomu, ako premýšľame, môže viesť k lepším algoritmom AI, a naopak, lepšia AI nám môže poskytnúť nové poznatky o našej vlastnej mysli.
Zatiaľ čo AI má svoje limity, práve tieto obmedzenia nám odhaľujú jedinečnosť a hĺbku našej mysle. Riešenie hádaniek sa môže zdať ako hra, ale v skutočnosti odhaľuje, aká zložitá a fascinujúca je naša schopnosť uvažovať, analyzovať a myslieť abstraktne.
