Presne pred 91 rokmi Slovensko, podobne ako väčšina Európy, zažilo zimu, akú nikto nepamätal a ktorú meteorológovia dodnes nazývajú aj zima storočia. Zamrzol Dunaj, Rýn, Labe a dokonca aj Jadranské more, všade boli záľahy snehu.
Od začiatku roku 1929 až do 8. marca ortuť teplomeru neprekročila nulu, dokonca ani na pravé poludnie. Slovensko vtedy zažilo viac ako 75 ľadových dní, keď teplota neprekročila nulu po celých 24 hodín.
Mrzlo až prašťalo
Už 3. februára 1929 dosiahla denná teplota v Hurbanove takmer mínus 21 stupňov. V Oravskom Podzámku klesla teplota 11. februára na – 36,5 stupňa Celzia. Sibírsky mráz kulminoval v polovici februára, keď vo Vígľaši-Pstruši teplota klesla na – 41 °C.
Oficiálny československý rekord zaznamenali v Litvínoviciach pri Českých Budejoviciach, kde namerali – 42,2 °C. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) pripomína, že ide o najnižšiu zaznamenanú teplotu na našom území v histórii.
Umierali ľudia, pochovať ich nemohli
Médiá z tých čias popisujú, že od silného mrazu praskali koľajnice a vlaky primŕzali na mieste. V celom bývalom Československu zostali stáť tisíce vagónov vezúcich uhlie potrebné na vykurovanie, čo spôsobilo vážnu vládnu krízu.
Podľa dobových svedectiev zomrel veľký počet ľudí a márnice boli preplnené, pretože pochovávať sa do niekoľko metrov zamrznutej zeme nedalo. O obetiach na životoch sa však vtedajšie noviny nezmieňujú, pravdepodobne v snahe zabrániť ešte väčšej panike.
Chýbalo uhlie, mrzla zver
Píšu však o tom, že rieky zamrzli až do hĺbky jedného metra, rybníky premrzli až na dno, praskali vodovodné aj plynové potrubia. Podľa poľovníkov pomrzlo počas zimy asi 70 percent všetkej zveri. „Vtáci padali zmrznutí z neba,“ píše kronikár jednej severočeskej dediny.
Všade bol nedostatok uhlia a dreva, nedostatkovým tovarom sa stali aj zápalky. „Beda tým, ktorým došlo palivo a zápalky. Žili celé dni bez ohňa, deti a starých zahrabali do perín,“ píše dobová tlač. Školy nemali čím kúriť, tak ich museli zatvoriť. Takzvané studené prázdniny trvali od 18. februára až do 10. marca 1929.
Zvyšok Európy na tom nebol lepšie, celá sa premenila na snežnú a ľadovú pláň. Benátčania sa mohli korčuľovať na svojich kanáloch, pri chorvátskom Šibeníku zamrzlo more, v centre Moskvy namerali – 34,3 stupňa.
