Návrh na opätovné zavedenie školských obedov zadarmo je podľa strany Za ľudí lacný predvolebný populizmus, namiesto toho chce systémové riešenia.
Ako uviedol člen predsedníctva a ekonóm strany Tomáš Meravý, náklady na činnosť jedální sú na pleciach samospráv a dotácia pre deti z chudobnejších rodín je poskytovaná ministerstvom práce.
Viac peňazí a poriadok
„Neexistuje žiaden racionálny dôvod, prečo by samotné školy mali byť prenesenou kompetenciou samospráv, ale jedálne, ktoré sú ich integrálnou súčasťou, sú originálnou kompetenciou,“ uviedol Meravý.
Podľa neho treba v prvom rade urobiť poriadok v kompetenciách samospráv a zároveň treba do školstva naliať výrazne viac peňazí, keďže Slovensko dnes patrí na chvost Európy vo financovaní školstva.
„Je potrebné systémovo rozriešiť spor medzi tým, či má rodina dostávať daňový bonus alebo obed zadarmo. Ak chceme mať školské stravovanie ako vo Švédsku, tento rozpor by nemal existovať a rodiny by mali mať nárok na oboje,“ dodal.
Začnú hľadať alternatívy
Podľa podpredsedníčky strany Za ľudí Viery Leščákovej pod tlakom zvyšujúceho finančného zaťaženia samospráv reálne hrozí, že samosprávy začnú hľadať alternatívne riešenia stravovania detí, napríklad spoločné vývarovne.
„Ak je cieľom chrániť rodiny pred rastúcimi cenami potravín, považujeme za lepšie napríklad navýšenie adresnej dotácie ministerstva práce pre chudobnejšie deti namiesto jej plošného rozširovania na všetkých,“ dodala Leščáková.
Prezidentka Prvej asociácie školského stravovania na Slovensku Mária Tejiščáková uviedla, že aplikácia tzv. „obedov zadarmo“ bola pre zariadenia školského stravovania v praxi mimoriadne náročná a vyčerpávajúca.
Žiada kompetentných, aby pri ich prípadnom návrate nebolo najväčšie administratívne zaťaženie smerované k zamestnancom zariadení školského stravovania.
Desať percent na stravovanie a kluby
Zástupca primátora mesta Humenné Ondrej Babjarčík uviedol, že z 37-miliónového rozpočtu mesta ide na školstvo až 45 percent, čo sa týka originálnych kompetencií, kde spadá okrem iného aj školské stravovanie a školské kluby.
Táto položka predstavuje okolo 10 percent, čo nie je zanedbateľná položka. „Ak je základná škola financovaná z prenesených kompetencií a pod tou istou strechou je školská jedáleň, školský klub detí, ktoré sú previazané personálne, priestorovo, energiami a ďalšími nákladmi, je úplne namieste, aby sme samosprávam pomohlo a uľahčilo ich financovanie,“ myslí si.
Zároveň dodal, že predovšetkým by sa mal začať zavádzať poriadok a logika vo financovaní školstva.