Environmentálne témy sa stanú súčasťou povinného vzdelávania. Žiaci sa budú učiť o tom, ako aktívne prispievať k riešeniu klimatických problémov. Dôvodom má byť zhoršenie stavu životného prostredia, ubúdajúce zásoby neobnoviteľných zdrojov a globálne otepľovanie.
Aktivity v prírode
Zmena nastane po zavedení kurikulárnej reformy do praxe. Klimatické témy budú zahrnuté v predmetoch geografia, občianska náuka, chémia a biológia. Informoval o tom Odbor komunikácie a marketingu ministerstva školstva v tlačovej správe.
Reforma základného vzdelávania so sebou prinesie aktivity priamo v prírode, projekty v miestnej komunite, vlastné bádanie či experimenty žiakov v oblasti ochrany životného prostredia.
Pripravované reformy rátajú s odstránením dvojzmennej prevádzky aj debarierizáciou budov škôl
„Od memorovania prejdeme k zážitkovému vyučovaniu. Žiaci sa o ochrane prírody nebudú učiť naspamäť poučky, ale učitelia ich budú viesť k aktívnym riešeniam environmentálnych problémov. Žiaci sa teda v triede nielen oboznámia s informáciami, ale budú ich vedieť pochopiť a následne využiť. Je to spôsob, ako viesť novú generáciu k aktívnemu občianstvu, aby si mladí ľudia lepšie uvedomili, že svojou činnosťou môžu mať výrazný vplyv na životné prostredie a budúcnosť, v ktorej budeme žiť,“ uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS).
Zvýšenie ochrany životného prostredia
Súčasťou vyučovania budú odborné diskusie medzi žiakmi, v ktorých bude základom reagovať na protiargumenty, aj o tom, či môže jednotlivec prispieť k zmierneniu klimatických zmien. Žiaci pritom budú vychádzať z vlastnej skúsenosti o odlesňovaní, globálnom otepľovaní, znečistení, ale aj z odborných článkov.
Zmeny v životnom prostredí majú podľa rezortu školstva dopad aj na psychiku mladých. Vzdelávanie na základných školách tak má viesť žiakov k aktívnemu občianstvu v tejto oblasti.
Slovenské univerzity majú veľký potenciál prinášať patenty či vynálezy, treba im ale poskytnúť väčšiu podporu
Jedným z cieľov je, aby sa mladí ľudia vedeli zapájať do zlepšovania kvality životného prostredia. Prispieť to má k budovaniu ich psychickej odolnosti a schopnosti zvládať záťažové situácie.
„Vzdelávanie žiakov v environmentálnych témach je dôležitá súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu aj z pohľadu samotných mladých ľudí. Dôležité však je, aby si žiaci nielen osvojovali vedomosti o aktuálnych environmentálnych problémoch, ale aj chápali ich globálne súvislosti a získali spôsobilosti aktívne ovplyvňovať stav životného prostredia vo svojom okolí a aj v širšom meradle,“ doplnila riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová.
Enviromentálne témy
Environmentálne vzdelávanie je aktuálne súčasťou prierezových tém a je na rozhodnutí školy, do akej miery ju do vzdelávacieho programu zapracuje. Z výsledkov prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky s názvom Čo vás v tej škole učia Analýza stavu formálneho environmentálneho vzdelávania na Slovensku, vyplýva, že slovenskí žiaci v medzinárodných porovnaniach dosahujú priemerné výsledky vo vedomostiach o environmentálnych témach, majú problémy s pochopením a vysvetlením globálnych problémov, ktoré si vyžadujú kritické myslenie.
Tiež si menej uvedomujú význam vlastného konania pri riešení environmentálnych problémov. Z prieskumu vyplýva, že environmentálna výchova bola súčasťou obsahu vyučovacích predmetov na 53 percentách základných škôl.
Slovenskí žiaci výrazne zaostávajú v chápaní klimatickej krízy, vplyv emisií na zmenu klímy vie vysvetliť len málokto
Ako samostatný predmet bola na 5 percentách základných škôl. Zo zistení vyplynulo, že 77 percent gymnázií má environmentálnu výchovu zapracovanú ako súčasť obsahu predmetov. Aj z toho dôvodu bude obsah vzdelávania obohatený o aktuálne globálne výzvy.