Viac ako stotisíc mladých ľudí zo Slovenska sa snaží dopracovať k vysokoškolskému titulu. Domáce verejné vysoké školy navštevuje podľa údajov Centra vedecko-technických informácií SR vyše 80-tisíc študentov denného a takmer 14-tisíc externého štúdia. Ide o tých na I. a II. stupni, doktorandov je takmer 5-tisíc.
Ďalšie tisíce študentov navštevujú súkromné vysoké školy a zabúdať netreba podľa investičnej platformy Portu ani na ľudí, čo sa vzdelávajú v zahraničí. V cudzine študuje približne 32-tisíc mladých zo Slovenska, len v Česku je ich podľa Inštitútu vzdelávacej politiky takmer 21-tisíc.
Zdražovaniu sa nevyhlo ani stravovanie
Ako povedal analytik Portu Marek Malina, náklady na štúdium sa môžu zásadne líšiť. Významný vplyv má na ne predovšetkým cena ubytovania a v prípade súkromných univerzít aj školné, či prenájmu bytu.
Napríklad, v Bratislave mesačná cena za internát po úprave cenníkov v januári bežne presahuje podľa analytika sumu 100 eur. Keďže zdražovaniu sa nevyhlo ani stravovanie, mesačné výdavky na jedného študenta, ktorý navštevuje školu mimo svojho bydliska, sa najčastejšie hýbu v intervale 400 až 800 eur mesačne.
„Tým sa náklady na päťročné štúdium môžu vyšplhať na približne 20-tisíc eur. Ak si platí ubytovanie v komerčnom podnájme, prípadne sa častejšie stravuje v reštauráciách, celkové náklady na štúdium môžu byť o desaťtisíce eur vyššie,“ približuje Malina.
Oxford pýta školné vyše 30-tisíc eur ročne
Osobitnou kategóriou z hľadiska nákladov sú tí, ktorí chcú študovať na prestížnych univerzitách. Počítať je potrebné nielen so školným vo výške desiatok tisíc eur, ale i vysokými nákladmi na život, na ktoré svojich študentov upozorňujú aj samotné univerzity.
Napríklad, britský Oxford pýta školné vyše 30-tisíc eur ročne a náklady na život počas deviatich mesiacov výuky odhaduje na 14- až 20-tisíc eur. „Aj vzdelávanie na bezplatnej škole tak môže významne zaťažiť rozpočet bežnej domácnosti,“ upozorňuje Malina.
Preto je dobré podľa neho začať na školu šetriť už v útlom veku dieťaťa. „Stačia aj nižšie sumy. Ak sa nakoniec potomok rozhodne na univerzitu nejsť, peniaze sa dajú využiť inak, napríklad na pomoc so získaním vlastného bývania,“ uviedol Malina. Na dlhodobé odkladanie peňazí je najlepšou formou podľa neho investovanie.
V prípade, že mladí ľudia odchádzajú na univerzitu najčastejšie v 19 rokoch, na našetrenie sumy 20 000 eur, čo je podľa analytika dnešný náklad na päťročné štúdium na verejnej vysokej škole, je potrebné potomkovi odkladať mesačne 42 eur. Prepočet vychádza z dlhodobej výnosnosti indexových fondov okolo 8 % ročne pri poplatku za správu na úrovni 1 % p. a.
No postupom času budú vplyvom inflácie náklady na štúdium rásť, takže je podľa Malinu vhodné priebežne investovanú sumu zvyšovať tak, aby kopírovala stúpajúce ceny.