Vysoký počet študentov končiacich vyšším stupňom vzdelávania prináša prevzdelanosť pre trh práce v profesiách, kde by stačil aj prvý stupeň vysokoškolského vzdelania.
Preto zámer programového vyhlásenia vlády zvýšiť podiel študentov končiacich prvým stupňom vníma iniciatíva To dá rozum pozitívne. Pre agentúru SITA to uviedla jej riaditeľka Renáta Hall.
Posilnenie prvého stupňa, tak aby sa z neho stalo plnohodnotné štúdium víta aj Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ). Priblížila, že dôsledkom nedostatočného zavedenia Bolonského procesu je, že bakalársky stupeň je vnímaný ako čiastkové vzdelanie a nie je dostatočne rozpoznaný pracovným trhom.
V určitých profesiách by stačil aj prvý stupeň VŠ
Priemerný podiel dospelých v produktívnom veku 25 až 64 s bakalárskym titulom ako najvyšším dosiahnutým vzdelaním je v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) 17 percent, na Slovensku sú to tri percentá. To je aj v porovnaní s krajinami Visegrádskej štvorky najmenej.
Podľa revízie výdavkov projektu Hodnoty za peniaze mohlo Slovensko prijatím konkrétnych opatrení zvýšenia podielu študentov s ukončeným bakalárskym vzdelaním ušetriť za obdobie 2018 až 2020 vyše 20 miliónov eur.
Zrušenie štátnic bez komplexnej úpravy študijných programov je pozadu
„Problémom s nízkym počtom bakalárov je istá prevzdelanosť pre trh práce v profesiách, kde by stačil aj prvý stupeň VŠ vzdelania,“ uviedla Hall.
Poznamenala, že na Slovensku nie je bakalársky stupeň vystavaný ako ucelený a študenti sa na ňom nestretávajú napríklad s praxou.
Absolventi tohoto stupňa sú tak nedovzdelaní pre trh práce. Podľa ŠRVŠ dôsledkom nedostatočnej implementácie Bolonského procesu je aj to, že tento stupeň je vnímaný ako čiastkové vzdelanie a je nedostatočne rozpoznaný pracovným trhom.
Skvalitnenie vzdelávania a výskumu
Analytik projektu To dá rozum Stanislav Lukáč poznamenal, že podpora tvorby a zavádzanie kvalitných profesijne orientovaných študijných programov môže prispieť k potrebnej rôznorodosti vysokých škôl (VŠ).
Napríklad niektoré školy by pripravovali študentov na trh práce a iné by sa sústredili na výskum. Tento krok by tak mohol nahradiť diskusiu o rušení škôl k skvalitneniu vzdelávania a výskumu na VŠ.
„Efektívnejšia príprava študentov a ich rýchlejší vstup na trh práce môžu byť vnímané pozitívne aj z hľadiska úspory verejných zdrojov,“ vysvetlil.
Gröhling navrhuje online formu štátnic či iných skúšok, rektor bude môcť predĺžiť dĺžku štúdia
Vyžadovať si to bude koncepčný prístup k výstavbe bakalárskych programov a nie umelého rozdelenia štúdia na bakalára a magistra či absencia praxe na prvom stupni. ŠRVŠ poznamenáva, že využívanie profesijne orientovaných bakalársky študijných programov vyžaduje dôkladnú prípravu a odbornú diskusiu.
V programovom vyhlásení chýbajú konkrétne záväzky
To dá rozum aj ŠRVŠ oceňujú kladenie dôrazu na na internacionalizáciu vzdelávania na všetkých stupňoch, dôraz na akademickú etiky, vrátane odoberania podvodne získaných titulov, zavedenie funkčných miest profesorov a docentov nezávislé od titulov. Študentská rada vyzdvihuje aj pokračovanie vo financovaní rekonštrukcie internátov.
Rýchle riešenia by nemali zabúdať na dlhodobé vízie, analytik hovorí aj o novom type škôl
Poznamenávajú však, že programovému vyhláseniu chýbajú v konkrétne záväzky v akom termíne a o koľko sa plánuje navýšiť financovanie internátov, zvyšovanie platov učiteľov či prostriedkov na vedu a výskum. Podotkli, že vyhlásenie nerieši napríklad pokračovanie v zavedení Bolonského procesu, či problém „odlivu mozgov“.