Dôvod súčasného nárastu prejavov extrémizmu u mladých ľudí vidia pedagógovia najčastejšie v súčasnej politickej situácii na Slovensku. Tento názor zdieľa 60 percent z nich. Ukázal to výskum Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), ktorý bol vykonaný medzi učiteľmi základných a stredných škôl. Pedagógov sa pýtali na ich skúsenosti s extrémizmom.
Dotazníky vyplnilo 577 respondentov, z toho 447 žien a 130 mužov. Väčšinu, 475 respondentov, predstavovali učitelia, no dotazníky vyplnilo aj 34 výchovných poradcov, 25 koordinátorov prevencie, 23 zástupcov riaditeľa, aj piati riaditelia. Ďalších 15 opýtaných uviedlo inú funkciu. Na ZŠ vyučovalo 268 respondentov, 218 z nich boli pedagógovia zo stredných odborných škôl a 91 učitelia v gymnáziách.
Aj na druhom mieste je politika
Prieskum bol realizovaný metódou dotazníkového zisťovania v máji a júni 2024, terénny zber dát zabezpečovala v rovnakých mesiacoch profesionálna agentúra určená na základe výsledkov výberového konania. V úvode k výsledkom prieskumu je upozornenie, že vzhľadom na pomerne nízky počet respondentov nie je možné výsledky prieskumu zovšeobecňovať a majú iba informatívny charakter.
Petíciu „Naše deti a školy si nedáme!“ podpísalo už 89-tisíc ľudí. Poslancov žiadajú, aby nepodporili novú legislatívu
Druhým najčastejším dôvodom súčasného nárastu prejavov extrémizmu, ktorý respondenti uvádzali, bola súčasná politická situácia vo svete. Danú odpoveď zvolilo 59,4 percenta opýtaných. Tretiu priečku medzi príčinami obsadilo akceptovanie násilia v médiách, odpovedalo tak 56,8 percenta opýtaných.
Nevhodný spôsob výchovy uviedlo 54,8 percenta účastníkov prieskumu, 48 percent z nich zas vníma ako príčinu nárastu prejavov extrémizmu aj stratu ideálov spôsobujúcu frustráciu mladých ľudí. Odpoveď, že je za tým zlý vplyv rovesníkov, si vybralo 39 percent opýtaných, nedostatočné vedomosti mladých ľudí z histórie uviedlo ako príčinu 37,8 percenta, čosi vyše štvrtiny (26 percent) respondentov považuje za dôvod súčasného nárastu extrémizmu negatívne dôsledky sociálno-ekonomickej transformácie Slovenska.
Strach z vylúčenia aj nedôvera
Vyše pätina opýtaných (21 percent) uviedla ako odpoveď strach mladých ľudí zo sociálneho vylúčenia, 17,9 percenta za súčasným nárastom prejavov extrémizmu vidí dlhodobé zanedbávanie problémov chudoby a segregácie obyvateľstva.
Učitelia na Slovensku častejšie využívajú metódy rozvíjajúce kritické myslenie, štúdia však odhaľuje riziká
Odpoveď negatívne osobné zážitky zvolilo 16,1 percenta respondentov, 14,9 percenta uviedlo preťaženosť učiteľov, ktorá im znemožňuje individuálnu prácu so žiakmi a 10,7 percenta respondentov si myslí, že príčinou je nedôvera mladých ľudí voči etablovaným politickým subjektom.
Na otázku nevedelo odpovedať 2,6 percenta účastníkov prieskumu a 1,7 z nich uviedlo ako odpoveď iné dôvody. Medzi tými zaznievali napríklad negatívny vplyv radikálnych skupín na sociálnych sieťach, nedostatok empatie u mladých ľudí, ale aj strach mladých z budúcnosti či nedostatok peňazí na preventívne aktivity.
Súčet odpovedí presahuje 100 percent, keďže respondenti si mohli zvoliť viacero odpovedí.
