Slovenskí žiaci výrazne zaostávajú v chápaní klimatickej krízy oproti študentom v iných krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Kým v štátoch OECD dokáže 63 percent žiakov vysvetliť vplyv emisií oxidu uhličitého na zmenu klímy, na Slovensku ide o zhruba 42 percent žiakov. Informuje o tom komunikačná manažérka občianskeho združenia Živica Eva Sládková v tlačovej správe.
Vzdelávanie o klimatických zmenách
„Dnes nestačí urobiť raz za rok aktivity ku Dňu zeme a pár násteniek. Vzdelávanie musí reagovať na klimatickú zmenu a pripravovať mladých na riešenie jej dôsledkov. Školy zapojené do programu Zelená škola to robia už teraz, ostatné to čaká v najbližšom období,“ uviedla manažérka programu Zelená škola združenia Živica Zuzana Gallayová.
Školy sa môžu zapojiť do programu Zelená škola
Od teórie ku každodennej praxi
Štátny pedagogický ústav v uplynulom roku začal prípravu zmien v kurikule základného vzdelávania. Vo vzdelávacej oblasti kurikula s názvom Človek a príroda sa podľa cieľov majú žiaci zapájať do identifikácie riešenia environmentálnych problémov či ochrany prírody. Cieľom je schopnosť regionálne a globálne problémy identifikovať, reflektovať a adekvátne sa k nim vyjadriť. Tiež si uvedomiť, že svojou činnosťou môžu ovplyvňovať jednotlivé zložky životného prostredia aj samého seba.
O životnom prostredí sa učia deti od škôlky až po stredné školy
„Potrebujeme prejsť od teoretických informácií k zmene denného správania a fungovania organizácií vrátane škôl. Je nutné robiť to, čo učíme. V programe Zelená škola sa o to usilujú učiteľky spolu so žiakmi, napríklad cieľavedome znižujú množstvo spotrebovanej energie, ktorej výroba je kľúčovou príčinou produkcie oxidu uhličitého,“ doplnila Gallayová.
Program Zelená škola učí deti, ako žiť v súlade s prírodou a byť k nej šetrný. Žiaci sa vlastnou prácou, aktivitami a skúsenosťami učia, čo je pre životné prostredie dobré a čo jej škodí.