BRATISLAVA 12. júna (WebNoviny.sk) – Povinná predškolská dochádzka vo veľkej miere pomôže zabrániť nesprávnemu zaraďovaniu detí do špeciálnych základných škôl. Uviedol to v rozhovore pre agentúru SITA splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz.
„Táto prax sa potvrdila aj v okolitých krajinách. Keď chodia deti do škôlky, sú vo vstupných testoch do škôl úspešnejšie,“ prízvukoval. Súhlasí s tým aj psychologička Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) Eva Farkašová.
Vyšetrenia odborníkmi
„Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia či marginalizovaných rómskych komunít môžu v testoch podávať nízke výkony vzhľadom na špecifiká ich výchovného a rodinného prostredia. Napríklad nedostatočne ovládajú vyučovací a testovací jazyk alebo ho vôbec neovládajú, neabsolvovali pravidelnú predškolskú prípravu, nemajú poznatky, skúsenosti a zručnosti očakávané na konci predškolského veku a reflektované vo vzdelávacích požiadavkách. U týchto detí vo veku päť až šesť rokov nie je možné psychologickými metodikami rozlíšiť príčinu nedostatočných výkonov,“ priblížila pre agentúru SITA.
Zákon o povinných škôlkach sa neprijíma bez diskusie, obce tak získajú čas na prípravu priestorov
Do špeciálnych základných škôl zaraďujú deti na základe relevantných výsledkov vyšetrenia odborníkmi. „Môže ísť o telesné, zmyslové, mentálne postihnutie, prípadne ich kombináciu. Ide o postihnutie takého stupňa, natoľko závažné, že vzdelávanie v rámci bežnej školy nie je možné. Vhodnejšie podmienky sú vytvorené v špeciálnych základných školách, v ktorých sú odborní zamestnanci, ako aj špecifické pomôcky a prístroje. Odporúčanie na zaradenie do špeciálnych škôl pre deti s mentálnym postihnutím podáva Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) na základe individuálneho psychologického vyšetrenia,“ vysvetlila Farkašová.
Neznalosť rodiča
Farkašová prízvukovala, že problém nesprávneho zaraďovania do týchto škôl by mohla riešiť predškolská príprava od čo najnižšieho veku detí, „ale aj spolupráca rodiny, zrušenie očakávania jednoznačných výsledkov testovania týchto detí pred zaškolením či zavedenie „len“ orientačného skríningu v predškolskom veku s následnou stimuláciou zistených nedostatkov,“ podotkla.
Podľa splnomocnenca pre rómske komunity na zaraďovanie detí do špeciálnych základných škôl často vplýva aj neznalosť rodiča. Nepozná napríklad svoje práva, poradne nie vždy zaobchádzajú primerane s týmito ľuďmi a problémom býva aj otázka dvojjazyčnosti. Ako dodal Ravasz, očakáva zmenu z dielne Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Podľa Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením má byť škôlka dostupná pre všetky deti
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie sa touto problematikou dlhodobo zaoberá. Farkašová priblížila, že na základe výsledkov výskumov navrhli rôzne opatrenia, realizujú metodické usmerňovanie poradenských zariadení, vzdelávanie odborných aj pedagogických zamestnancov a konzultácie v konkrétnych prípadoch, s ktorými sa na nich z praxe obracajú.
Niektoré deti tam nemuseli byť
Úrad splnomocnenca inicioval aj druhú šancu vzdelávania pre deti, ktoré prejdú špeciálnou školou. „Už teraz je jasné, že v špeciálnych školách máme deti, ktoré tam nemuseli byť. Doteraz nebolo možné, aby tieto deti po úspešnom ukončení základnej špeciálnej školy nastúpili na strednú odbornú školu. Nastúpiť mohli len na odborné učilište, kde sa vyučujú pomocné práce. Sú to potrebné práce, ale dopyt je aj po murároch, tesároch. Keby sme však dieťaťu, ktoré bolo neprávom zaradené do špeciálnej školy, po tých deviatich rokoch dali na výber, bolo by to veľmi spravodlivé,“ konštatoval.
Ako ďalej uviedol, ministerstvo školstva to už testuje v Strednej odbornej škole technickej v Košiciach, kde pod vedením riaditeľa školy naberajú deti zo špeciálnych škôl priamo na túto školu. „Zatiaľ to vyzerá nádejne a ide napríklad aj o deti z Luníka IX,“ priblížil.
Povinná materská škola
Parlament na májovej schôdzi posunul do druhého čítania návrh poslancov vládnej koalície, aby bola materská škola povinná pre všetky päťročné deti. Účinnosť návrhu novely zákona predkladatelia navrhujú od 1. septembra 2020. Mať zákon o predškolskej výchove podľa splnomocnenca však nestačí.
Škôlka má byť pre päťročné deti povinná, Smer-SD, SNS a Most-Híd chcú predĺžiť školskú dochádzku
Ako uviedol, už teraz v 150 škôlkach uplatňujú národný projekt PRIM – podpora predprimárneho vzdelávania, cieľom ktorého je vytváraním inkluzívneho prostredia v materských školách a prostredníctvom práce s rodinou zvýšiť počet detí z marginalizovaných komunít v škôlkach a tým zabezpečiť zvyšovanie ich vzdelanostnej úrovne.
Samosprávam, škôlkam aj deťom takisto pomôže nový projekt posilnením odborných kapacít, ktorý úrad splnomocnenca uskutočňuje v spolupráci s občianskym združením eduRoma a Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť. Cieľom je zmapovať a zlepšiť pripravenosť samospráv na zavedenie a rozšírenie povinnej predškolskej prípravy.
Osobitný program pre mamičky
Projekt má zabezpečiť pripravenosť na všetky okolnosti a prípadné komplikácie tak, aby sa včas mohli odstrániť.
Ravasz tiež avizoval vytvorenie osobitného programu pre mamičky, v prípade záujmu aj otcov z komunít, ktorí by chceli pracovať ako asistenti v škôlke a pritom mali možnosť si dorobiť aj vzdelanie. To by im umožnilo pokračovať v budúcnosti v pozícii učiteľa v danej škôlke.
„Dôležité je, aby to boli ľudia priamo z tej konkrétnej komunity, ktorí ovládajú ich jazyk, lebo vtedy sú výsledky najlepšie,“ priblížil a dodal, že by v budúcnosti mali vyčleniť viac prostriedkov na podporu rómskych detí formou asistentov aj zo štátneho rozpočtu. Rozvojový plán školstva s tým podľa neho aj ráta.
