Na Slovensku pretrváva segregácia rómskych detí vo vzdelávaní. Skonštatovala to v tlačovej správe výskumníčka Kamila Gunišová pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, ktorý pripadá na 8. apríla.
Na Slovensku sú stále triedy a školy, do ktorých chodia len rómske alebo prevažne rómske deti. Toto odčleňovanie rómskych detí od nerómskych vo vzdelávaní predstavuje podľa Amnesty International (AI) Slovensko nezákonnú segregačnú prax, ktorú treba ukončiť. Zodpovednosť za desegregáciu nesie podľa Gunišovej predovšetkým štát, jeho ministerstvá a obce.
Školy upevňujú systémový rasizmus
Napriek tomu, že segregácia je nezákonná a porušuje medzinárodne ľudskoprávne záväzky, ako aj vnútroštátne právo Slovenska, je podľa AI pre väčšinu rómskych detí každodennou realitou.
Ministerstvo školstva vôbec nerieši diskriminačné zaraďovanie rómskych žiakov do špeciálnych tried
Najvyšší súd Slovenskej republiky v prelomovom rozhodnutí o diskriminácii rómskych detí na ZŠ Podsadek v Starej Ľubovni vymedzil segregáciu ako zvláštnu formu diskriminácie spočívajúcej v systematickom oddeľovaní, ktorá bráni integrácii menšín a posilňuje stereotypy a rasizmus. Prax ukazuje, že školy sú ideálnym priestorom na upevňovanie systémového rasizmu.
Nezákonná segregačná prax
Nerómovia a tak môžu prežiť celý svoj život bez vytvárania akýchkoľvek funkčných väzieb s Rómami s pocitom, že tak je to správne a o nič tým neprichádzajú, ba naopak, získavajú.
Vláda chce zabezpečiť prístup Rómov ku vzdelaniu i práci, Heger hovorí o zriaďovaní materských škôl
Skúsenosť s desegregovaným vzdelávaním sa pritom preukázateľne priaznivo odráža v zlepšení mnohých socioekonomických ukazovateľov, ako sú napríklad vyššie dosiahnuté vzdelanie, vyššie zárobky, výrazné zníženie výskytu chudoby či zlepšené zdravie, aj na makroekonomických ukazovateľoch.