Navrhované zmeny, ktoré prináša ministerstvo školstva, sú legislatívnou ľadovou smršťou, a to v najmenej vhodnom čase. Na tlačovej konferencii to uviedol poslanec za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a bývalý minister školstva Ján Horecký na margo pripravovaných zmien, ktoré predstavil rezort školstva.
Poukázal, že ide o úplne nové znenia zákonov o školskej správe aj o financovaní škôl, taktiež o rozsiahlu novelu školského zákona a zmeny v zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch a v zákone o odbornom vzdelávaní a príprave. Zdôraznil, že KDH je za reformy a za posun vpred, nie však vzad.
Horecký poukázal na to, že legislatívne zmeny boli do medzirezortného pripomienkového konania predložené začiatkom druhej polovici júna, čo je podľa jeho slov hektické obdobie pre školy a môže im chvíľu trvať, kým si všimnú predložené zmeny.
Legislatívna ľadová smršť
„Táto legislatívna ľadová smršť nebola dopredu prerokovaná ani v pracovných skupinách, ani v Kurikulárnej rade,“ tvrdí exminister školstva. Horecký poukázal, že podľa vyjadrení rezortu školstva by nová legislatíva mala zrovnoprávniť štátne, cirkevné aj súkromné školy v právach aj povinnostiach, a tiež by mala priniesť férovosť. Vypichol pojem „verejný poskytovateľ vzdelávania“.
„Každá škola bude stáť na križovatke, či chce byť zapísaná v registri verejných poskytovateľov vzdelávania,“ vraví. Ako ozrejmil, do registra sa budú môcť zapísať školy, ktoré príjmu aspoň 80 percent žiakov zo školského obvodu, ktorý im určí obec, ostatných 20 percent môže byť podľa jej zamerania.
ZMOS sa pri príležitosti konca školského roka poďakovalo všetkým zamestnancom v školstve
Tieto školy tiež nebudú môcť vyberať školné. Ak tieto podmienky škola splní, naďalej bude dostávať 100 percent normatívu na žiaka. Ak ale podmienky spĺňať nebude, dostane len 80 percent normatívu. Horecký vystríhal, že tieto zmeny môžu viesť ku strate charakteru a zamerania školy.
Žiaci cirkevných a súkromných škôl
Kritizoval i to, že žiaci, ktorí budú prijatí na základe príslušnosti k obvodu, musia rešpektovať zameranie školy. Varoval, že hrozí zánik cirkevných škôl, ak si budú chcieť zachovať svoj charakter, budú nútené vyberať školné, ktoré im vykompenzuje výpadok z normatívu. To ale podľa Horeckého ide proti filozofii drvivej väčšiny cirkevných škôl.
Žiaci cirkevných a súkromných škôl stoja podľa Horeckého štát najmenej. Zároveň sú podľa neho významným nositeľom kurikulárnych zmien. Varoval tiež pred masívnou byrokraciou, poukázal aj na to, že školy by museli raz ročne posielať svojich zamestnancov k žiakom domov, aby preveril materiálno-technické zabezpečenie jeho domácnosti a rodičia by ich museli pustiť do domácnosti.
Zmeny navrhované ministerstvom školstva považuje Horecký za veľký krok späť, ktorý Slovensko vracia blízko roku 1989, keď sa bojovalo o existenciu cirkevných a súkromných škôl. V KDH sú podľa neho za zachovanie slobodného rozhodnutia rodiča pri výbere školy. Považujú za potrebné dohodnúť sa aj na riešeniach otázky generačnej chudoby. Navrhujú aj posilnenie škôl v oblasti funkcionality.
Aktuálny model funguje už 20 rokov
Prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadeníEva Ohraďanová poukázala na to, že pri príprave zmien stavovské organizácie „stáli za dverami“. Poukázala, že aktuálny model financovania funguje viac ako 20 rokov. Je toho názoru, že ak má prísť k jeho zmene, je potrebná široká diskusia a nemalo by prichádzať k zmene direktívne.
Druckerovo ministerstvo predstavilo opatrenia pre optimalizáciu siete základných škôl
„Pokiaľ nám dnes ide niekto meniť pravidlá hry bez toho, aby komunikoval našu reálnu prax, štát nás zákonom donúti, aby sme svoje školy prepisovali na právnické osoby a pri tom stratili akúkoľvek moc nad tým, ako sa táto škola vyvíja, tak ja osobne to za vyvlastnenie považujem,“ vyjadrila sa.
Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby
Vymedzila sa voči informáciám, že cirkevné a súkromné školy nevzdelávajú deti so sociálne znevýhodneného prostredia, čo podľa nej ale nie je pravda. Vystríhala, že pripravované zmeny môžu ohroziť prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, prípadne nadané deti, ktoré sa nemusia zmestiť do stanovených 20 percent, prípadne budú bývať mimo stanoveného obvodu.
Normatív podľa nej nestačí nikomu. Poďakovala ale ministrovi školstvaTomášovi Druckerovi (Hlas-SD) za začatie dialógu, podotkla, že prichádza trochu neskôr. Apelovala tiež na šéfa rezortu školstva, aby zvážil zastavenie procesu a obnovenie odbornej diskusie a ošetrenie rizík v návrhu pred jeho návratom do legislatívneho procesu.
